Vitamíny sa vo všeobecnosti delia na vitamíny rozpustné v tukoch a vitamíny rozpustné vo vode. Každý má svoju úlohu, každý má svoj zdroj, z ktorého ho môžeme najľahšie získať. Nedá sa povedať, ktorý je najdôležitejší, pretože, každý má svoju nenahraditeľnú úlohu v našom tele a rôznych telesných procesoch.
Medzi vitamíny rozpustné vo vode patrí aj vitamín C a vitamíny skupiny B – tých je viac.
Vitamín C alebo kyselina askorbová je dôležitý antioxidant – vychytáva voľné radikály, ktoré môžu poškodzovať naše bunky. Poznáme ho ako vitamín účinný v boji s mikroorganizmami (vírusmi, či baktériami), ale je dôležitý napr. aj pre naše spojivo a vstrebávanie železa do krvi.
Vitamíny skupiny B sú potrebné pre viaceré enzymatické procesy, a preto sú potrebné pri tvorbe alebo regenerácií buniek nášho tela.
Najznámejšie vitamíny rozpustné v tukoch sú vitamín A a D. Vitamín A je dôležitý pre zrak a taktiež je, podobne ako vitamín C, antioxidantom. Vitamín D má veľa funkcií v rôznych regulačných procesoch a pôsobí skôr ako hormón. Je dôležitý pre metabolizmus kostí a ovplyvňuje aj imunitu.
Novorodenci dostávajú tesne po narodení vitamín K injekčnou formou alebo formou kvapiek. Má ich chrániť pred zriedkavou poruchou zrážania krvi, aby nevykrvácali. Ak sa dieťaťu nepodá tento vitamín injekčne, ale v kvapkách, je potrebné, aby ho dieťa dostávalo od 10. dňa života až do ukončenia 3. mesiaca raz týždenne po jednej kvapke s mliečkom. Vitamín K totiž vyrábajú naše priateľské črevné baktérie, ktoré novorodenec ešte nemá, a preto nemá dostatok tohto vitamínu z vlastnej tvorby.
Dôležité je tiež podávať od 10. dňa života vitamín D – 2kv. v mliečku denne, predovšetkým ako prevencia ochorenia kostí z nedostatku vitamínu D.
Vyššie menované, vitamín D a K nemáme v úvode veľmi možnosť podávať inak, ako v syntetickej podobe. Avšak akonáhle majú deti aj príkrmy a neskôr už bežnú stravu, nie je vôbec potrebné podávať syntetické vitamíny (okrem vitamínu D, ten je vhodné podávať ešte aj v predškolskom, príp. aj v školskom veku). A už vôbec nie pravidelne, či dlhodobo.
Deti potrebujú predovšetkým pestrú stravu, obsahujúcu aj zeleninu, aj ovocie, aj varené, aj surové, aj obilniny rôznych druhov a v rôznych formách, aj mliečne výrobky, aj mäso (opäť rôzne druhy), aj ryby (opäť striedať druhy), aj semiačka, aj orechy, rôzne oleje, veľa byliniek, príp. korenín, ktoré Vášmu dieťaťu chutia.
V zásade platí, že, čo je kyslé alebo farebné (žlté, oranžové, červené, fialové, ružové, zelené) obsahuje nejaké antioxidanty. Vitamín D obsahujú hlavne tučné ryby, vajíčka a oleje a vitamíny B sú hlavne v obilninách a živočíšnych výrobkoch. Takže naozaj potrebujeme jesť pestro a v podstate všetko. Syntetické vitamíny môžeme pridávať v akútnom ochorení, najmä, ak dieťa odmieta jesť.
Jediný dlhodobejšie podávaný vitamín je D, ktorý sa odporúča podávať denne minimálne prvé dva roky života, neskôr možno trošku pozvoľniť, najmä v slnečných mesiacoch. Vtedy však je potrebné, aby boli deti na slnku dostatočne dlho a pravidelne a bez ochranného krému. A tiež potrebujú dostatok vitamínu D v strave.
V našej spoločnosti je deficit vitamínov skôr zriedkavý ako bežný. Aby sa nedostatok nejakého vitamínu prejavil tak, že je badateľný na dieťati, musí to trvať pomerne dlhú dobu. Za bežných okolností sa to skôr nemá ako stať. Ak sa u nás stane, že má dieťa nejaký deficit vitamínu, býva to skôr na vrub nejakého zatiaľ nediagnostikovaného ochorenia (celiakia, zápalové ochorenia čreva, parazitózy, iné). Čiže nejde o to, že by bol nedostatočný príjem, ale problém je v tom, že sa vitamín nevstrebáva. Kvôli poškodenému črevu alebo kvôli parazitom, ktoré nám tie vitamíny berú.
Vtedy sa môže deficit prejaviť napríklad únavou, bledosťou spojiviek, ďasien, príp. pleti (ak chýba B12). Ak je nedostatok vitamínu C, môže sa prejaviť krvácavosťou ďasien. Avšak to je u nás pomerne zriedkavé. Aj evidentný deficit vitamínu D – mäkké kosti, ktoré menia tvar – deformity lebky u bábätiek alebo deformity hrudného koša, či dlhých kostí u väčších detí – toto všetko sú záležitosti skôr afrických detí, ako našich.
Čo sa týka odberu krvi na zistenie nejakých nedostatkov živín – tento indikuje vždy lekár. Odber krvi na prítomnosť vitamínov nie je štandardné vyšetrenie a nehradí ho poisťovňa, pokiaľ na toto vyšetrenie nie je dôvod – ten dôvod vyhodnotí lekár. Napr., ak je dieťa výrazne únavné alebo bledé, je na mieste vyšetriť okrem iného aj hladinu vitamínu B12. Avšak toto je potrebné urobiť vtedy, keď má dieťa problém a nie vrámci preventívnej prehliadky. Jedine, ak počas preventívnej prehliadky lekár zistí známky deficitu nejakého vitamínu (v našich končinách najskôr B12; príp. ak sa dieťa odkloní od svojej rastovej krivky, tak aj vitamín D), tak vrámci prevencie urobí aj odber krvi a vrámci toho vyšetrí aj potrebný vitamín. Niektorí špecialisti vyšetrujú vitamín D takmer pri každej kontrole a všeobecný lekár môže vyšetrovať vitamín D napr. pri oneskorení rastu.
V akútnom ochorení môžeme navýšiť príjem vitamínu C – kombinovať príjem v strave so syntetickým preparátom. Príp. podávať syntetický preparát, ak nám dieťa odmieta stravu, lebo ho napr. bolí hrdlo alebo má v ústach afty alebo má len k chorobe nechutenstvo. Taktiež, ak sú zmeny na slizniciach, či pokožke – afty, vyrážky – môže pomôcť pridať vitamíny typu B v syntetickej forme, keďže pomáhajú regenerácií buniek. Avšak vždy len na pár dní. Vitamín C ideálne rozdeliť na viac menších dávok v priebehu dňa.
Tiež je v chorobe nápomocné navýšiť aj iné antioxidanty v strave – vitamín A (žlté, oranžové a červené ovocie a zelenina – uvarená), bylinky, koreniny. Pri vitamínoch je podstatné, aby sa podávali v nosiči, v ktorom sú rozpustné. Čiže B a C vitamíny vo vode alebo s vodou. Vitamín D, A, E, K ideálne v nejakom jedle obsahujúcom tuk – mlieko, mliečne výrobky, olej, vývar (ako napr. mrkva – vitamín A vo vývare :). Avšak, ak prijímame vitamíny v ich prirodzenej forme, tak sú vlastne v nosiči, ktorý je pre ne najvhodnejší 🙂 Takže sa tým vôbec nemusíme zaoberať 😉
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.