Kde to chytil?
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas. Hlavne nie pred lekárom. Dnes vám poviem niečo o infekčných ochoreniach. Nie o dlhodobých chronických, ale o bežných chorobách – infektoch. Predovšetkým infektoch dýchacích ciest. Gastroinfektom sa povenujeme zase niekedy inokedy.
Infekčné ochorenia dýchacích ciest sú všakovakého charakteru a všakovakého pôvodu. Čo do charakteru môže ísť o zápal nosa a prínosových dutín, môže ísť o zápal hltana, hrtana, zápal stredného ucha, zápal krčných mandlí, zápal priedušiek a zápal pľúc. Čo do pôvodu môže ísť o infekciu vírusovú alebo o infekciu bakteriálnu. Vírusov, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest sú stovky, možno tisícky. Poznáme a hovoríme v médiach o tých najznámejších, ako je chrípkový vírus, respiračný syncyciálny vírus, vírus kiahní, adenovírus, parvovírus, koronavírusy a iné. No existuje množstvo ďalších vírusov, ktoré neidentifikujeme a tiež môžu spôsobovať rôzne zápaly a teda choroby. Baktérií, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest nie je zase až tak veľa. Resp. bolo ich kedysi určite viac, dnes je veľa z nich potlačených vďaka očkovaniu, či hygiene a pretrvávajú niekoľké, ktoré poznajú aj bežní ľudia. Streptokok, ktorý robí zápal krčných mandlí zvaný angína, Pneumokok, ktorý robí najmä zápaly stredného ucha a zápaly pľúc, Hemofilus, ktorý kedysi robil veľmi vážny potenciálne smrteľný zápal hrtanovej príklopky, dnes už sa s ním nestretávame. Ešte poznajú škôlkari tzv. Moraxellu, ktorá môže robiť problémy, ale niekedy nerobí skoro nič. Kedysi bol vážnym pôvodcom ochorenia dýchacích ciest záškrt (Corynebacterium), ktorý dnes už takmer u nás nepoznáme, lebo sa proti nemu očkuje. No ešte počas druhej svetovej vojny bol pre deti často smrteľný. Ešte stále existuje napríklad aj mor, ale v našich zemepisných šírkach je to skôr pojem z histórie.
Zdroj: pexels.com
Špecifické príznaky ochorení
Keď už sme si vysvetlili, čo robí choroby a ako sa prenášajú, môžeme si povedať pár príkladov zo špecifických príznakov niektorých ochorení. Ako my lekári vieme, či sa jedná o zápal pľúc alebo priedušiek?
Angína – obrovské červené mandle, s hnisavými bielymi bambuľkami, horúčky cez 38 zo dňa na deň.
Zápal prínosových dutín, či zápal nosohltana – vzadu na stene hltana zteká zhora z nosa nadol hustý zelený hlien – blééééé.
Zápal hrtana – laryngitída – zachrípnutý hlas, štekavý kašeľ.
Zápal stredného ucha – parketa otorinolaryngológov, ale aj my všeobecniari sa vieme pozrieť do otoskopu a uvidíme, resp. neuvidíme reflex bubienka – vtedy vieme, že v strednom uchu nie je všetko tak, ako má byť.
Zápal priedušiek – veľmi špecifický zvuk počuteľný fonendoskopom – pískanie a vŕzganie. Naozaj. Pri výdychu. Keď zaliečite, zmiznú.
Zápal pľúc – spočiatku je počuteľné oslabené dýchanie na tej strane, kde je zápal. Preto počúvame vždy obe strany na striedačku. Aby sme si porovnali, či je počuť dýchanie rovnako. A keď nie je, rozbieha sa zápal. Ak počúvame zápal pľúc neskôr, tak môžeme počuť rôzne zvuky – chrôpky alebo praskanie bublín. Bublinky praskajú malé, stredné a veľké. Fakt! Počúvate a v duchu vidíte tú veľkosť. Zaliečite, zmiznú.
Zdroj: pexels.com
A čo liečba?