Kde to chytilo to moje dieťa?

O tom, ako infekčné choroby dostaneme, kde ich chytíme a, ako ich my lekári vieme rozpoznať…

Kde to chytil?

„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas. Hlavne nie pred lekárom. Dnes vám poviem niečo o infekčných ochoreniach. Nie o dlhodobých chronických, ale o bežných chorobách – infektoch. Predovšetkým infektoch dýchacích ciest. Gastroinfektom sa povenujeme zase niekedy inokedy.

Infekčné ochorenia dýchacích ciest sú všakovakého charakteru a všakovakého pôvodu. Čo do charakteru môže ísť o zápal nosa a prínosových dutín, môže ísť o zápal hltana, hrtana, zápal stredného ucha, zápal krčných mandlí, zápal priedušiek a zápal pľúc. Čo do pôvodu môže ísť o infekciu vírusovú alebo o infekciu bakteriálnu. Vírusov, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest sú stovky, možno tisícky. Poznáme a hovoríme v médiach o tých najznámejších, ako je chrípkový vírus, respiračný syncyciálny vírus, vírus kiahní, adenovírus, parvovírus, koronavírusy a iné. No existuje množstvo ďalších vírusov, ktoré neidentifikujeme a tiež môžu spôsobovať rôzne zápaly a teda choroby. Baktérií, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest nie je zase až tak veľa. Resp. bolo ich kedysi určite viac, dnes je veľa z nich potlačených vďaka očkovaniu, či hygiene a pretrvávajú niekoľké, ktoré poznajú aj bežní ľudia. Streptokok, ktorý robí zápal krčných mandlí zvaný angína, Pneumokok, ktorý robí najmä zápaly stredného ucha a zápaly pľúc, Hemofilus, ktorý kedysi robil veľmi vážny potenciálne smrteľný zápal hrtanovej príklopky, dnes už sa s ním nestretávame. Ešte poznajú škôlkari tzv. Moraxellu, ktorá môže robiť problémy, ale niekedy nerobí skoro nič. Kedysi bol vážnym pôvodcom ochorenia dýchacích ciest záškrt (Corynebacterium), ktorý dnes už takmer u nás nepoznáme, lebo sa proti nemu očkuje. No ešte počas druhej svetovej vojny bol pre deti často smrteľný. Ešte stále existuje napríklad aj mor, ale v našich zemepisných šírkach je to skôr pojem z histórie. 

Zdroj: pexels.com

  Dostávame sa teda k odpovedi na otázku – Kde to chytil? Nuž niekde. Niekde, kde niekto kašľal, či kýchal – v mhd, v škole, v obchode, niekde, kde sa pohybujú ľudia. Čím je ich tam viac, tým je väčšia pravdepodobnosť, že niekto bude kýchať, kašľať, sopliť a môže posunúť svoje infikované kvapôčky niekomu inému. Veľakrát som to mamičkám vysvetľovala, že choroby nelietajú vo vzduchu a neskočia na Vás v lese, či pri jazere. Choroby chodia s ľuďmi. A ľudia dávajú tie mikročiastočky na predmety a z tých predmetov sa tie čiastočky dostávajú k iným ľuďom. Peniaze sú skvelý vektor. Mobily sú fantastický vektor. Výťahové tlačítka, oooooo to je skvelý spôsob prenosu. Kľučky na dverách. Jednoducho nielen priama spŕška z úst chorého do nosa zdravého pri kašli, či kýchaní, ale aj neviditeľné presuny infekčných častíc cez predmety, ktoré prejdú stovkám ľudí cez prsty.


Ďalšou podtémou tejto anekdoty je závažnosť infekcií dýchacích ciest. Keď už má dieťa zápal pľúc, tak je to vážna vec a teda rodičia a ľudia majú pocit, že to nemohli dostať len tak, ako nejakú obyčajnú nádchu. Proste v tom už muselo byť niečo navyše. Podľa nich. Ale nie. To nie je tak. To je proste len akási ľudská imunologická lotéria, kto bude mať zápal pľúc, kto bude mať laryngitídu, kto zápal stredného ucha a kto vždy len obyčajný sopľokašeľ, ktorý nikdy neprejde do horúčky, či vážnejšieho ochorenia. Všakovaké matky by Vám potvrdili, že už len pri dvoch deťoch badajú, že každé zvláda choroby inak. Jedno máva skoro vždy angíny a jedno do nemoty zápal priedušiek. Niektoré deti majú vždy obrovskú horúčku a niektoré takmer nikdy nemajú cez 37.5.
Jednoducho v tom momente a u toho človeka, zaúraduje ten vírus alebo tá baktéria takým spôsobom, že spôsobí práve nejakú chorobu. U iného človeka by práve v tom momente a práve ten vírus nespôsobil vôbec nič. To je tá krása ľudskej pestrosti. To ešte nehovoríme o psychike a iných faktoroch, ktoré vstupujú do toho, či ochoriete a, ako vážne ochoriete. Treba však doplniť, že, ak by sa stalo, že sa u dieťaťa vyskytne zápal pľúc alebo zápal stredného ucha viac ako dvakrát za rok, vtedy už je potrebné zamyslieť sa nad imunitou dieťatka a zvážiť imunoalergologické vyšetrenie. Avšak bežné sopľokašle, ktoré ostávajú v horných dýchacích cestách a sú prevažne bez horúčok, môžu byť v škôlkarskom veku časté (áno, aj každý mesiac) a vyžadujú vyšetrenie u špecialistu len v špecifických prípadoch.    

Špecifické príznaky ochorení

Keď už sme si vysvetlili, čo robí choroby a ako sa prenášajú, môžeme si povedať pár príkladov zo špecifických príznakov niektorých ochorení. Ako my lekári vieme, či sa jedná o zápal pľúc alebo priedušiek?

Angína
– obrovské červené mandle, s hnisavými bielymi bambuľkami, horúčky cez 38 zo dňa na deň.

Zápal prínosových dutín, či zápal nosohltana – vzadu na stene hltana zteká zhora z nosa nadol hustý zelený hlien – blééééé.

Zápal hrtanalaryngitída – zachrípnutý hlas, štekavý kašeľ.

Zápal stredného ucha – parketa otorinolaryngológov, ale aj my všeobecniari sa vieme pozrieť do otoskopu a uvidíme, resp. neuvidíme reflex bubienka – vtedy vieme, že v strednom uchu nie je všetko tak, ako má byť.

Zápal priedušiek – veľmi špecifický zvuk počuteľný fonendoskopom – pískanie a vŕzganie. Naozaj. Pri výdychu. Keď zaliečite, zmiznú.

Zápal pľúc – spočiatku je počuteľné oslabené dýchanie na tej strane, kde je zápal. Preto počúvame vždy obe strany na striedačku. Aby sme si porovnali, či je počuť dýchanie rovnako. A keď nie je, rozbieha sa zápal. Ak počúvame zápal pľúc neskôr, tak môžeme počuť rôzne zvuky – chrôpky alebo praskanie bublín. Bublinky praskajú malé, stredné a veľké. Fakt! Počúvate a v duchu vidíte tú veľkosť. Zaliečite, zmiznú.

Zdroj: pexels.com

A čo liečba?

A na záver niečo aj k liečbe… Ak predpokladáme vírusový zápal, napríklad laryngitída a zápal priedušiek sú skoro vždy vírusové, máme možnosť tzv. symptomatickej liečby. Čiže otvoriť priedušky, rozpustiť hlien, potlačiť zápal, podporiť imunitu, znížiť tvorbu sekrétu. Ak predpokladáme bakteriálny zápal – angína, zápal stredného ucha, zápal pľúc, ak je s horúčkami, vtedy sú na mieste aj antibiotiká. Keď sa už nasadia, potrebná je dostatočne dlhá liečba. Dieťa sa má lepšie častokrát už na druhý deň, ale aj napriek tomu treba užívať antibiotiká dostatočne dlhú dobu.


Nuž, snáď som viacerým priblížila, ako je to s ochoreniami dýchacích ciest infekčného pôvodu a nabudúce si povieme niečo o vyrážkových infekciách.