Prvým vyšetrením bábätka na ambulancií primárneho pediatra je tzv. vyšetrenie novorodenca. Je dosť možné, že v niektorých okresoch sa stále robí toto prvé vyšetrenie v domácom prostredí, ako tomu bývalo kedysi paušálne. Spoznať domáce prostredie bábätka je pre lekára pomerne dôležité. Lebo, keď vidí úroveň hygieny, členov rodiny (aj tých štvornohých) vie si urobiť obraz o tom, ako bude o dieťatko postarané, s akými ťažkosťami treba/netreba počítať.
Avšak sú už aj ambulancie, ktoré prestali robiť takéto návštevy, z dôvodu nedostatku času, a tak sa prvé vyšetrenie novorodenca, ako aj všetky ďalšie poradne, odohráva na ambulancií primárneho pediatra. Aj z tohto dôvodu potrebuje pediater vedieť, čím skôr, že sa vaše dieťa narodilo, aby vám vedel naplánovať vyšetrenie na ambulancii do 7.-10. dňa života vášho drobca.
Ošetrujúci lekár najprv zisťuje, aká bola tehotnosť a okolnosti pôrodu (od vás rodičov, ale aj vďaka prepúšťacej správe novorodenca – tzv. správa o novorodencovi – ktorú zväčša zasiela pôrodnica lekárovi na ambulanciu). Či sa dieťatko narodilo v termíne alebo predčasne, či bol pôrod spontánny (začal sám) alebo ho z nejakých dôvodov museli spustiť. Taktiež si prejde v správe, ako sa malo bábätko v pôrodnici, či malo žltačku, či sa rozbehlo dojčenie, či boli nejaké iné ťažkosti (zápal spojiviek, ťažšia popôrodná adaptácia, akákoľvek liečba), aké boli výsledky novorodeneckých screeningov. Zapíše odporúčania z nemocnice, aby v nich mohol pokračovať v spolupráci s vami. Jednoducho si váš pediater potrebuje urobiť obraz o všetkom, čo sa okolo pôrodu vášho dieťatka udialo.
Následne si novorodenca od hlavy po päty vyšetrí. Skontroluje tvar hlavičky, či nemá dieťatko nejaké pôrodné „otlaky“, pozrie fontanelku a vyšetrí lebečné švy pohmatom. Prehliada tvar uší, nosa, súmernosť očí, či nie sú začervenané, či farbene zmenené kvôli novorodeneckej žltačke. V pusinke kontroluje uzdičky, príp. aj tvar podnebia. Popočúva srdce a dýchanie, črevnú peristaltiku, prehmatá bruško a prezrie genitál. Na rukách a nohách sa kontroluje hlavne ich súmernosť a prezrieme aj pršteky – či sú všetky, či nie sú zarastené alebo začervenané nechty (najmä na palcoch nôh sa to môže stať). Tiež je dôležité prejsť celú pokožku a zaznamenať zmeny na koži – či už dočasné (ako začervenania, či vyrážky), ale aj trvalé – červené, hnedé, či tmavšie pigmentové fľaky. Manipuláciou s bábätkom si pediater navníma aj jeho svalový tonus, odsleduje si pri vyšetrení jeho správanie a reakciu na narábanie s ním.
Potom sa dieťatko odváži na váhe v ambulancii, zmeria a mu obvod hlavy, hrudníka a dĺžka tela. Tieto parametre sa budú následne kontrolovať na každej poradni a slúžia nám ako indikátory prospievania dieťatka.
Dôležitou súčasťou prvého vyšetrenia novorodenca je aj rozhovor s rodičmi o dojčení, režime, kúpaní, ošetrovaní pokožky a pupočného pahýľa, pitnom a stravovacom režime dojčiacej matky. Dostanete tiež recepty na vitamín D, príp. aj K (ak nebol podaný v pôrodnici do svalu a matka výlučne dojčí) a výmenný lístok na screening bedrových kĺbov. Tento je potrebné objednať tak, aby sa uskutočnil okolo 4. týždňa bábätka. Ak má dieťatko výrazne sa ošupujúcu kožu, je možné, že dostanete odporúčanie ohľadom premasťovania pokožky a vhodného preparátu. A tiež, ak vám z nejakých dôvodov neurobili v pôrodnici novorodenecké screeningy, dostanete aj ďalšie výmenné lístky k odborníkom podľa toho, čo potrebuje vaše bábätko ešte dovyšetriť.
Ďalšie vyšetrenie čaká vaše bábätko do ukončenia 4. týždňa života. Dovtedy sa budete doma zlaďovať, zžívať, kontrolovať pomočené plienky (malo by ich byť aspoň 6-8 za 24 hodín), stolicu a správanie dieťatka.
Držím vám palce, nech všetko krásne zvládnete, pomôcť vám môžu aj prvé kapitoly knižky „Pediatria pre zvedavých rodičov“.
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.