Určite ste sa neraz stretli so situáciou, s ktorou ste si v daný moment nevedeli poradiť. Či už šlo o menšie zranenie, pád, alebo o vážnejšiu otravu či zlomeninu, podstatné je zachovať chladnú hlavu a nestresovať. No a my sa vám v našej príručke budeme snažiť uľahčiť tieto situácie akýmsi postupom riešenia.
Pri veľkom vonkajšom krvácaní je potrebný hlavne tlak na ranu!
Pri ostatných ranách, najprv ranu vyčistíme alebo dáme pod prúd tečúcej vody. Okolie rany môžeme umyť mydlom, väčšie cudzie telesá (trieska, sklo, kamene) ponechávame v rane. Potom podľa závažnosti zranenia, miesta zranenia a našej vybavenosti, buď len prekryjeme ranu alebo ju obviažeme alebo ju obviažeme kompresným obväzom alebo obviažeme a tlačíme na ranu alebo stiahneme nad ranou a zodvihneme krvácajúcu končatinu (aby sme využili gravitáciu na zníženie krvácania).
Ak je rana rozšírená alebo so vzdialenými okrajmi (najmä rany na tvári a odkrytých častiach tela), pokúsime sa okraje rany tlačiť k sebe napríklad tzv, stripmi alebo vyhľadáme radšej odbornú chirurgickú pomoc.
Popáleniny sú pomerne časté nehody najmä počas návštev, kedy sú šálky s kávou, či čajom rozložené na stolíku a deti sa k nim ľahko dostanú. Preto ako prvé preventívne opatrenie, ktoré môžete mať vždy na pamäti je – horúce nápoje musia byť vždy mimo dosah detí!
Ak sa Vám však stane, že sa dieťa obarí (častokrát to býva aj stiahnutím varnej konvice na seba, ak táto nie je dostatočne ďaleko z dosahu), najprv treba vyzliecť obarený odev a následne rýchlo chladiť obarenú končatinu.
Ak vzniká popálenina horením šiat, vtedy treba najprv oheň uhasiť na šatách udusením a oblečenie nevyzliekame, lebo s veľkou pravdepodobnosťou je priškvarené a následne končatinu chladíme aj s oblečením.
Chladíme tak, že popálené miesto dáme pod pomalý prúd studenej vody (nie ľadovej) a chladíme 10-20 minút alebo končatinu ponoríme do studenej vody alebo dávame studené obklady zo sterilnej látky. Taktiež podáme lieky na bolesť.
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že povrch kože u detí je inak rozložený ako u dospelého. Najväčšiu plochu predstavujú hlava a predná a zadná časť trupu, ktoré pokrývajú každá 18% povrchu tela. Ruka predstavuje 9% a noha 14%. Dlaň predstavuje 1% povrchu tela. U detí sú vždy závažné už popáleniny o 5% povrchu tela, nad 15% sú kritické, vyžadujú intubáciu. Zároveň je dôležité o aký stupeň popáleniny sa jedná. I. stupeň je začervenanie, II. stupeň má už aj pľuzgiere, pri III. stupni odumiera koža. Ak má teda Vaše dieťatko popáleninu, ktorá má veľkosť približne päť krát takú ako je jeho dlaň alebo si napríklad obarilo celé predlaktie, bez váhania zamierte do nemocnice. Ak žijete v Bratislave, rovno choďte na popáleniny do Ružinova. Ak je popálenina menšia, ale sú na nej pľuzgiere, tiež vyhľadajte lekársku pomoc, aby dostalo Vaše dieťa adekvátne ošetrenie popáleniny.
Ak je popálenina malých rozmerov, po tom, ako ste ju chladili, môžete následne skúsiť niektoré z domácich zdrojov, ktoré urýchlia hojenie alebo predĺžia chladenie – med, nechtík, kurkuma, esenciálny olej z pravej levandule, aloe vera. Ak máte doma mastný tyl, použite mastný tyl.
Pri popáleninách ešte spomenieme uchopenie živého drátu, ktoré vyžaduje následné sledovanie v nemocnici počas 24 hodín.
Otravy, či požitie kadečoho, sú pomerne častou komplikáciou v domácnostiach. V tomto prípade je veľmi dôležité si zapamätať, nepodávať nič do úst, nevyvolávať zvracanie a zavolať na Národné toxikologické centrum. Majú linku, ktorá je operatívna 24 hodín denne, sú tam vždy milí a nápomocní, niektoré chuťovky už poznajú spamäti – ako napríklad Ariel gélovú kapsulu.
Áno, aj ja som už s nimi volala, opakovane zo služby, veď predsa, ako by som mohla vedieť, čo môže byť dieťaťu, čo zjedlo ohorok z cigarety? No jasné, že to nemám, ako vedieť. Nevedel to ani pán primár, musel si to vyhľadať.
Ale práve o to ide. Že oni majú na to materiály, povedia Vám, čo môžete pri tej a tej otrave očakávať, či je to neškodné (ako ten Ariel, ktorý robí len bublinkovú kakačku), či je to vážne, či vyhľadať odbornú pomoc, či podať čierne uhlie alebo nie. Takže úplne najdôležitejšie je mať ich číslo uložené v mobile a neváhať ich kontaktovať, kedykoľvek to bude potrebné – 0911166066 alebo 02/54774166.
Ďalšia dôležitá vec je, že, ak viete, že to, čo Vaše dieťa zjedlo, je jedovaté alebo môže spôsobiť vážne ťažkosti, rovno choďte do nemocnice – napríklad nemrznúca zmes, veľká časť fľaštičky Paralenu, jedovaté huby, lieky vo väčšom množstve, či ropné deriváty.
Ešte si vymenujeme pár bežných rastlín, ktoré sú jedovaté. Napríklad surová Baza čierna je jedovatá. Bytová rastlina Diffenbachia je jedovatá. Taktiež Ľuľkovec zlomocný, ktorý nájdete bežne v lese a pre deti je zaujímavý. A Tis červený môže spôsobiť zlyhanie srdca.
Takéto uštipnutie môže byť vážne najmä u malých detí, u ktorých môže vzniknúť krvavý opuch. Poštipnutý môže mať následne výrazné potenie, bolesti brucha, hnačku, vracanie, opuch tváre, pier a jazyka. Poštípanú končatinu treba znehybniť a chladiť, sterilne prekryť miesto uštipnutia, znehybniť aj dieťa a nepodávať nič do úst. Následne, čo najrýchlejší prevoz do nemocnice.
Ak sa nám stane, že sa dieťa utopí, je potrebné zabezpečiť základnú podporu životných funkcií, volať záchranku a v zimných mesiacoch ohrievať telo.
Toto je veľmi náhle vznikajúca okolnosť, na ktorú nemáme byť, ako pripravení, ak sa u nášho dieťaťa stane prvýkrát. Častokrát sa to môže stať niekde uprostred lesa po uštipnutí sršňom, či iným hmyzom a tam nenosíme so sebou zrovna antihistaminiká a už vôbec nie kortikoidy. Preto, ak by sa nebodaj stalo, že nám začne dieťa opúchať, príp. mať ťažkosti s dýchaním, musíme rýchlo volať prvú pomoc, zabezpečiť protišokovú polohu so zdvihnutím dolných končatín o 30 cm vzhľadom k telu a modliť sa. Ak má dotyčný pri sebe tzv. Epipen a teda adrenalínové pero, treba ho bezodkladne použiť a pichnúť ho do svalu.
Otvorenú zlomeninu ponechávame tak, ako je. Nemanipulujeme s ňou, nezasúvame úlomky. Len prekryjeme sterilnou vlhkou gázou alebo obväzom. Končatinu znehybníme a vyhľadáme lekársku pomoc
Pri takýchto zraneniach (ako je napríklad aj vyvrtnutý členok) je najdôležitejší studený obklad na postihnuté miesto. Taktiež je potrebné pomliaždenú končatinu zodvihnúť a nenamáhať.
Pri pádoch z výšky treba brať do úvahy viac faktorov. Aké staré je dieťa, z akej výšky padalo a na, akú podložku spadlo. Čím menšie je dieťa, tým menej je vážny jeho pád z jeho vlastnej výšky. Taktiež, čím je mäkšia podložka, na ktorú padlo, tým je menšie riziko, že si ublížilo. Iný je pád z postele na koberec a z prebaľováku na dlaždice. Podľa toho sa treba k pádu postaviť. Nech už bol pád akýkoľvek, vážne známky sú zvracanie, strata vedomia, či výrazná únava, či zmena vedomia, výrazné bolesti hlavy, či rôzna veľkosť zreníc. V týchto prípadoch, urýchlene vyhľadajte lekársku pomoc.
Kŕče vyzerajú síce hrôzostrašne, ale počas ich priebehu, nerobíme nič. Dôležité je akurát zabezpečiť, aby si dieťa neudrelo hlavu, či inak sa nezranilo, podložením vankúša alebo niečoho mäkkého. Keď kŕče ustanú, uložíme dieťa do stabilizovanej polohy alebo do mierne naklonenej polohy, či polohy na boku a voláme sanitku.
Vdýchnutie cudzieho telesa vzniká veľmi náhle, najmä u detí do 2-3 rokov, najčastejšie pri jedle alebo hre s malými predmetmi. Dieťatko zrazu chrčí alebo vydáva hvízdavý zvuk, v horšom prípade začína omodrávať. Niekedy môže aj sliniť, sopliť, príp. úsilne dýchať – pozorujeme vťahovanie jamky nad spojením kľúčnych kostí. V prípade, že Vaše dieťatko účinne kašle, neomodráva, len kašle, necháme ho kašľať. Deti majú vcelku dobré reflexy, ktoré zabraňujú vdýchnutiu, takže, ak sa zdá, že to funguje, nezasahujme do toho.
Naopak, ak sa nám zdá, že dieťa chce kašľať, ale nedarí sa mu, vydáva hvízdavý zvuk pri dýchaní, očervenieva alebo nebodaj premodráva, treba ihneď konať.
U detí do roka môžeme začať položením bábätka na naše predlaktie bruškom dole, tváričku držíme v dlani, dieťatko je naklonené hlávkou dole a buchneme mu spodnou časťou dlane medzi lopatky. Následne buchneme ešte 4 krát. Ak vdýchnuté teleso vyletí, dieťa začne dýchať, úžasné, zvládli sme to! Akby nie, pretočíte si na predlaktí dieťatko na chrbátik, hlávku máte v dlani, opäť je predlaktie naklonené tak, aby hlávka smerovala dole a uskutočníte stlačenie hrudníka, ako pri oživovaní – dvoma prstami. 5 krát za sebou. Pomôže – skvelé. Nepomôže, otočíte zase dole bruškom. V medzičase voláte pomoc a opakujete 5x brucho, 5x chrbát, kým teleso nevyskočí. U detí od jedného roka, môžeme použiť tzv. Heimlichov manéver, kedy si staneme za dieťa, ktoré sa dusí, obopneme ho okolo pásu, spojíme obe ruky v päsť a razantne zatlačíme pod rebrami. Vdýchnutie cudzieho telesa treba odlíšiť od laryngitídy, či epiglotitídy, kedy má dieťa naviac zvýšenú teplotu, resp. horúčku. Tak pre zopakovanie – ak sa dieťa náhle pri hre, či jedle, z ničoho nič začne dusiť, chrčať, hvízdať, či omodrávať, skúsime Heimlichov manéver alebo dáme dieťa dole bruchom na predlaktí a buchneme medzi lopatkami.
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.