Za posledné roky sa o detskej obezite rozpráva určite viac ako pred takými 20-30 rokmi. Vtedy sa možno hovorilo o obezite hlavne vo vzťahu k vysokému tlaku, k starším ľuďom, k cukrovke a podobne. Lenže dnes je situácia iná, je neúsmevná a ťažko povedať, či máme vyhliadky len k zhoršujúcej sa tendencii alebo máme nádej na návrat k štíhlemu detstvu.
Nerada by som tu písala nejaké čísla a štatistiky, koľko deti majú, či nemajú vážiť. Jednak preto, že váha sa má vždy vzťahovať k výške a druhak nejde len o váhu, či BMI, ale aj o to, čo dieťa v bežný deň robí. Či aktívne športuje, či chodí len na telesnú v škole, či je rodičmi vedené k športu a športuje vo voľnom čase, lebo ho to aj baví, či naopak má rodičov v práci a trávi čas zväčša doma, či s kamarátmi vonku, ale nie zrovna aktívne.
To, že je detí s nadváhou viac ako kedysi je neodškriepiteľný fakt a musí si to uvedomovať každý, kto deti aspoň z času na čas pozoruje. Už od škôlkarov môžeme pozorovať medzi deťmi guľatejšie brušká a nemálokrát sa určite nielen mne stane, že dieťa je väčšie, ako by som na jeho vek predpokladala. Nehovoriac o deťoch v období puberty, ktoré už chodia bez mobilu veľmi výnimočne a nielen s ním súvisí tendencia k statickým aktivitám, s ktorými veľmi úzko súvisí aj nadváha.
Zdroj: Unsplash.com
Skúsme si však vymenovať pár príkladov bežných životných situácií, ktoré majú vplyv na metabolizmus našich detí. Prichádzam po deti do škôlky a mladšia uteká za mnou ukazujúc mi čokoládové vajce so slovami: „Zuzanka mala dnes narodeniny, pozri, čo som dostala!“. Hurá, čokoládové vajce. Zajtra to bude lízatko, potom cukrík, potom koláčikový medvedík. A vôbec nevadí, že práve bol olovrant, treba ho zajesť ešte niečím sladkým. Nejedenkrát sa mi stalo, že dáka mamička alebo stará mama ešte poriadne ani dieťa neobjala a už mu núka dáke potešenie. Áno, je to potešenie. Najmä pre detské tukové bunky, ktoré sa s prísunom cukrov, z ktorých sa vyrobia tuky, rozmnožujú. A veľmi rady sa rozmnožujú. Koľko si ich v detstve namnožíte, toľko si ich bude v dospelosti pýtať jesť… Či sa vám to páči, či nie, na problémy s tukovým tkanivom si zarábame v detstve. Lebo od určitého momentu už tukové bunky len rastú a zmenšujú sa podľa prísunu živín (už sa nedelia). No ich počet závisí od režimu v detstve. Osobne si myslím, že ušetríte deťom ťažkosti v dospelosti, ak im teraz nebudete tie tukožrútske bunky kŕmiť…
Príhoda číslo dva. Idem okolo tretej pre deti do škôlky autobusom. Dve dievčence vo veku cca 10 a 12 plus mínus dva roky si pochutnávajú na želé cukríkoch. Predpokladám, že mali okolo pol 2 v škole obed. Ale buď sa poriadne nenajedli alebo majú veľa peňazí alebo zásoby ešte z domu, keď cestou domov zpráskajú sáčok gumených hadíkov. Nejdem hovoriť o tom, že okrem kolagénu, ktorý je aj tak ktovieako použiteľný pre telo, je v tomto „jedle“ prospešné akurát tak ničové nič. Ale zato je tam vééééľa veľa cukru a véééľa veľa chemických prísad, za ktoré sa nám telo poďakuje.
Anekdota tretia. Cez jarné prázdniny sme boli na dovolenke v menšom slovenskom hoteli, ktorý je naozaj skvelý pre detských klientov, takže tam bolo detí neúrekom, rôznych vekových kategórií, z rôznych slovenských regiónov. Nuž na našom stole ako jedinom bola na každej večeri karafa s vodou. Ostatné deti mali čapovanú kofolu (aj škôlkari!!!) alebo nejaké džúsiky. O vhodnosti týchto nápojov by sme mohli debatovať riadne dlhú chvíľu. Odhliadnuc od kofeínu v kofole, ktorý nie je vhodný pre deti vôbec a tobôž nie večer, si treba povedať, že ani sladené nápoje na večer nie sú pre detskú hlávku a telo to pravé orechové. Pravdupovediac, následne si sami rodičia zarábajú na ťažkosti s uspávaním detí a zvládaním výkyvov správania. Džúsy sú rovnako sladké ako napríklad bublinkový hroznový nápoj, len je v nich ovocný cukor. Efekt pre telo je však veľmi podobný. Kľudne sa na mňa aj hnevajte, ale večer (v podstate však celodenne) je pre deti vhodná na pitie akurát voda alebo nesladený čaj. V chorobe, povedzme, sladený medom 😉 (od ukončeného roka života, ak sa nejedná o ťažkosti s tráviacim traktom).
Štvrtá zásadná vec sú deti na ihriskách, vonku, v lese, kdekoľvek. Keď je slniečko, ihriská praskajú vo švíkoch. Ale akonáhle je zatiahnutejšie alebo nebodaj prší, stretnúť kamošov na ihrisku je skôr výnimočné. Lenže deti sa potrebujú hýbať aj za zlého počasia. A potrebujú sa hýbať na čerstvom vzduchu. Na sebe určite dobre poznáte, že, keď strávite deň vonku omnoho viac vám potom chutí. Lebo čerstvý vzduch má na metabolizmus akýsi ďalší vplyv, ktorý pri aktivite v uzavretom priestore nedosiahneme. Toto vám neviem vysvetliť dáko vedecky, ale je to bežne známy neodškriepiteľný odžitý fakt. A tiež je fakt, že deti sú dnes vonku omnoho menej, ako bývali kedysi. Čím staršie dieťa, tým menej času trávi voľnou hrou vonku s kamarátmi.
A piaty už spomenutý faktor si deti nosia so sebou. Akonáhle dieťa vytiahne telefón, zamrzne a nehýbe sa. A ešte v akej polohe. Ale to už je iný článok – o problémoch s krčnou chrbticou, držaním tela, nesústredenosťou, nespavosťou a bolesťou hlavy. Vzhľadom k nadváhe zaváži to, že dieťa, čo sleduje telefón, buď stojí, alebo sedí alebo leží. Nehýbe sa. Nespaľuje kalórie. Ak nepočítame to ťukanie prstami. A keď sú doma, majú k tomu ešte aj počítač, na ktorom majú dnešné deti určite viac úloh, ako sme mali my. Lebo my sme na počítači mali úlohy až na strednej škole… A po úlohách príde na rad televízor. Jedna statická aktivita strieda druhú a popritom si, kde-tu dieťa niečo zobne alebo sa napije sladeného nápoja a vyvážený metabolizmus je v čudu…
Problém s nadváhou je vlastne očakávateľný dopad súčasne fungujúcej konzumnej spoločnosti. Zmeniť ho môžeme len my rodičia, tým, ako budeme s deťmi žiť, čo im budeme kupovať a ponúkať. A tiež, a to predovšetkým, čo budeme jesť a robiť my. Lebo raz darmo – deti nasledujú príklad svojich rodičov. Takže nadváha detí je náš problém a len my ho môžeme zmeniť alebo vyriešiť. Pediatri môžu nanajvýš edukovať a stále dookola upozorňovať na dôsledky nesprávneho stravovania sa a nesprávneho spôsobu života.
Zdroj: Unsplash.com
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.