Dnes už máme more možností na výber, ako sa pripraviť na príchod bábätka na svet, na pôrod. Hypnopôrod, klasický pôrod, kde rodiť, ako rodiť, s kým rodiť, zazmluvniť, nezazmluvniť. Samozrejme, že záleží aj od toho, či bývate v hlavnom meste alebo v malom okresnom meste, či na dedine. Našťastie existujú už aj online kurzy a prednášky, ktoré má k dispozícií takmer každý.
Lenže, pravda je taká, že pôrod síce je ťažký a náročný a určite sa treba naň čo najlepšie pripraviť, ale ním všetko len začína. Prebdené noci, zúfalstvo bezvýchodiskovosti a tisíce nezodpovedaných otázok prídu až s tým drobátkom, ktoré vám prišlo robiť radosť na tomto svete.
Preto sme sa rozhodli, že sa pokúsime vám aspoň trochu-trošičku pomôcť zvládnuť túto etapu vášho života. Pokúsime sa ešte predtým, ako vo vašej hlave vzniknú, zodpovedať vám nemálo otázok o novorodencovi a malom dojčati. Vysvetlíme vám najčastejšie ťažkosti, ktoré malý človiečik môže prvé dni a týždne svojho života mať a, ako sa mu dá pomôcť. A, čo pre jeho lepší budúci život môžete urobiť už od prvých okamihov po pôrode.
Skoré popôrodné obdobie
Ak to bude, čo len trochu možné, bude úžasné pre vás aj pre bábätko, ak vám už na pôrodnej sále umožnia byť spolu. Niektoré dietky položí pôrodník mame na hrudník ešte s pupočníkom, niektoré sú najprv vyšetrené, odmerané a odvážené a následne položené už teplučko zabalené na matku. Obe možnosti sú skvelé. Kým vládzete (lebo môžete aj nevládať – pôrod je naozaj vyčerpávajúci a zaťažkávajúci pre telo mamy), buďte s bábätkom. Ak nevládzete, idú na vás mdloby, čokoľvek, určite to treba povedať a o bábätko sa na chvíľku, kým naberiete sily, postarajú sestričky. Niektoré deti prevezmú sestričky skôr, ak má dieťa ťažkosti s dýchaním alebo sa zistia iné zmeny, ktoré by mohli vyžadovať liečbu. Stáva sa to však pomerne zriedkavo. Veľká väčšina detí kričí, má ružovú farbu a môže si prvé minúty svojho života privoňať k maminkinej pokožke.
Pár dní v nemocnici
Tri až štyri dni si môžete vychutnať pravidelnú stravu, prísun tekutín a čas len a len pre vaše novorodené dieťa. Ak sa rozdojčíte, dieťatko sa zastaví v úbytku hmotnosti, nebude mať výraznejšiu žltačku, ktorá by potrebovala liečbu a urobia sa mu všetky potrebné skríningové vyšetrenia, pôjdete na 4. deň po klasickom pôrode domov. Po cisárskom reze záleží od stavu mamičky, či pôjde domov na 4., či 5., či 6. deň.
Doma je síce doma a väčšina z nás mamín sa už vééééľmi teší na pohodlie a súkromie a manžela, či staršieho súrodenca, ktorý nám už veľmi veľmi chýba, ale starostlivosť a pravidelná strava už prestávajú byť tak samozrejmé. Lenže vy to potrebujete. Vaše bábo to potrebuje. Potrebuje, aby ste nabrala naspäť svoje sily, ktoré ste stratila pôrodom. Potrebuje, aby ste bola pri ňom. Potrebuje, aby ste jedla a pila, aby bolo, čo jesť z vašich prsníkov. Potrebuje, aby ste mala energiu, keď ono bude plakať a bude potrebovať, aby ste s ním na rukách chodila po byte a hladkala ho po hlávke…
Zdroj: Unsplash.com
Šestonedelie
…Preto si doprajte pomoc, ak môžte. Dovoľte si, aby niekto iný navaril, opral, upratal, postaral sa o vás, aby ste sa vy mohla starať o vaše dieťa/deti. Ak máte úžasného manžela, ktorý to všetko dokáže a môže si vziať dovolenku, nech si ju vezme aspoň na pár týždňov. Jednak si užije to malé stvorenie aj on a druhak sa vy budete môcť zotaviť a venovať sa bábätku. Ak si manžel nemôže vziať dovolenku alebo nevie navariť, nechajte navariť starú mamu. Bude šťastná, že vám pomohla a vy budete mať čas na drobca. Ak žiadnu z týchto možností nemáte, určite to aj tak zvládnete. No netreba si na seba klásť nároky, aby bolo všetko, ako pred príchodom nového člena rodiny. Jednoducho prvé týždne života malého človeka a jeho rodiny sú najkritickejšie, najnáročnejšie a všetko ostatné počká. Umrieť od hladu doma nechcete, no ostatné je nepodstatné. Podstatné je to škvŕňa, ktoré vás potrebuje, ak má staršieho súrodenca, ten vás potrebuje rovnako, ak nie aj viac, a vy, mama…
Dojčenie
Pýtate sa, o čom píšem? Prečo máte dať všetko do vreca „nepodstatné“. Veď, čo také sa špeciálne bude diať? Nuž jedna vec je, že po pôrode môže mať mamina všakovaké ťažkosti, o ktorých sa tiež hovorí menej ako o pôrode. Našťastie všetky ťažkosti sa časom upravia, ale tie prvé dni a týždne sa vám môže zle sedieť, môžete byť unavená (pôrod znamená značnú stratu krvi, takže môžete byť chudokrvná, a preto viac unavená, ako predtým), môžete mať ťažkosti s vyprázdňovaním, môžu sa vám zapáliť prsníky… Jednoducho nebudete fit, veľa vecí bude ťažších ako bežne. Čiže všetko vás bude stáť viac síl. Ďalšia vec je, že, ak chcete dojčiť, čo je bez debaty najlepšia výživa pre dieťa a najpohodlnejší spôsob pre matku, nie vždy to ide úplne hladko-obratko.
Zdroj: Unsplash.com
Častokrát to znamená, že novorodenec sa bude chcieť dojčiť a byť s maminkou takmer celý deň alebo prinajmenšom každú hodinku, či dve. Áno, sú aj deti, ktoré sa najedia, odgrgnú si a spia 2-3 hodinky, potom trošku pomrnkajú, maminka ich prebalí, zase sa najedia, odgrgnú a zase spia 2-3 hodinky. Ak mám byť úprimná medzi desiatkami kamarátok a ich desiatkami detí by som takýchto napočítala pár. Reálne sa mi spontánne vynára v mysli jedna kamoška a jedna mamička z ambulancie. Väčšina matiek má skúsenosti s odstriekavaním boľavých alebo slaboprúdových prsníkov, dojčením takpovediac odránadovečera prvé týždne, kým sa „to akotak nastaví“ a trávením, čo najviac času s bábätkom koža na kožu (rozumej s rukami zamestnanými dieťaťom a nie voľnými na čokoľvek iné). Čím vás nechcem vystrašiť, božechráň! Len sa snažím vysvetliť, že prvé týždne treba dať šancu dojčeniu a to veľakrát vyžaduje čas. A tiež tekutiny. Veľa veľa veľa tekutín!!! Maminy potrebujú hlavne piť (vodu/žihľavový čaj/čaj s jarabinou/môžete aj vineu – efekt nezaručujem😉) a oddychovať. Aby sa im podarilo rozbehnúť dojčenie. A, aby sa s novorodencom zladili, aby si porozumeli, aby ako-tak nabehli na akýsi pravidelný režim. Potom už môže postupne prísť aj vysávanie, žehlenie, či iné tvorivé činnosti.
Nedojčenie
Síce je dnešným trendom hovoriť o tom, že každá žena môže dojčiť a vytvára sa na ženy tým extrémny tlak, aby dojčili, netreba si robiť tlak a netreba si robiť výčitky. Je fajn, ak si každá mamina sama so sebou rozmyslí, ako veľmi je pre ňu dôležité dojčiť, čo pre to dokáže a chce urobiť. Nikto nikdy nevyvráti jedinečnosť, čarovnosť a zázračnosť materského mlieka a žiadna mliečna formula sa mu nebude môcť nikdy vyrovnať. Ani, čo sa týka vplyvu na matku a už vôbec nie vplyvu na dieťa. A veľmi by som si priala, aby bolo dojčenie tak jednoduché, ako v minulosti a, aby bola pravda, že všetky ženy môžu dojčiť.
Dnešná realita je však iná, ako kedysi. Nie každá žena má rovnaký spontánny prúd mlieka, nie každá žena má oba prsníky produktívne, nie každá žena je flegmatička a nie každá žena je perfekcionistka a nie každá žena je manažér a nie každá žena je kvetinárka. Jednoducho dojčenie, tak, ako aj pôrod, je záležitosťou hormónov a hormóny súvisia so psychikou a teda s našim životom. Či chceme alebo nie, aj životný štýl aj genetická predispozícia vplývajú na našu neuro-humorálnu sústavu a tým pádom vplývajú aj na tvorbu mlieka a dojčenie. Takže preto nemôže každá žena rovnako ľahko alebo ťažko dojčiť. Aj preto hovorím už od začiatku o pohodičke pre maminu po pôrode, lebo si myslím, že je dôležité sa o dojčenie pokúsiť. Urobme preto, čo bude v našich silách.
No, ak by to malo mamičku stáť frustráciu, prebdené noci odstriekavaním mlieka, úzkosť, či nebodaj depresiu, nestojí to za to. A už vôbec nie je dôvod si to vyčítať, ak sa to nepodarí, tak ako sme si možno predstavovali alebo vysnívali pre naše dieťa. Úplne, ale úplne najdôležitejšia je mama, ktorá tu je pre svoje dieťa. Čo najspokojnejšia, čo najoddýchnutejšia, čo najláskavejšia.
Všeobecné pravidlá prvé dni a týždne s novorodeniatkom
Na všetko máme čas. Nikam sa netreba ponáhľať. S novorodencom treba zaobchádzať pomaly, šetrne, vždy mu podopierať hlavičku a riťku. Existuje akási teória „štvrtého trimestra“ a má niečo do seba. A síce, že dieťatko po príchode na svet, ešte prvé mesiace potrebuje akýsi postupný prechod z prostredia vnútri matkinho brucha do divočiny bežných dní. Preto, ak môžeme zamedziť zbytočne intenzívnym zvukom, príkremu osvetleniu, či akejkoľvek nadstimulácií bábätka, pokúsme sa o to. Rovnako každé premiestňovanie dieťaťa z bodu A do bodu B alebo z polohy A do polohy B zabezpečujeme my rodičia. Čo znamená, že máme naozaj pohybový vývoj nášho syna, či dcéry vo vlastných rukách. To, ako budeme s bábätkom zaobchádzať prvé týždne, sa odrazí na jeho nálade a psychomotorickom vývoji. Pre nás to nepredstavuje až takú nadprácu. Stačí si trošku naštudovať správnu literatúru o manipulácií s bábätkom a snažiť sa to premietnuť do praxe. Sami budete nadšení z efektu. A vaše dieťa sa vám raz poďakuje. Že ste mu kúpili pár bodyčiek na cvočky a nenaťahovali ste mu vždy pri prezliekaní krk. Do teórie štvrtého trimestra patrí aj potreba tzv. zavinovania detí. Keďže v brušku mali málo miesta a boli celí pokrčení, ak ich zrazu položíme na prázdny priestor úplne voľných, budú sa sami seba vyrušovať nekoordinovaným pohybom vlastných končatín. Na spánok je teda vhodnešjie ich trošku „uväzniť“ – zviazať im rúčky do klasických zavinovacích periniek alebo iných typov zavinovačiek. Aj postieľky sú vhodnejšie spočiatku menších rozmerov (hniezda/kože/kolísky) a, ako dieťa rastie a začína koordinovať svoje pohyby, príp. sa už začne prevaľovať, dáme mu aj na spánok viac a viac miesta (väčšiu postieľku).
Zdroj: Unsplash.com
Kúpanie
Prvý mesiac je úplne postačujúce kúpať bábätko každý druhý deň a len vodou. Mydlom (čo najobyčajnejším) môžeme umyť nanajvýš okolie konečníka. Ale, ak očistíme okolie konečníka a genitál vodou po každom kakaní, v princípe nie je mydlo potrebné vôbec. Spočiatku, kým má dieťa ešte pupočný pahýľ, tak ho skôr len umyjeme. Na kúpacom lehátku (naozaj skvelá pomôcka hlavne pre prvorodičky, ktoré si ešte nie sú úplne isté manipuláciou) alebo v ruke – najprv hrudník, tváričku, riadne pod krkom a vo všetkých záhyboch, a potom chrbátik a riťulku. Keď pupočník odpadne, môžeme bábätku napustiť plnú vaňu a kúpať ho podopieraním hlávky a pliecok, nech si môže užiť nadnášanie vodou. Takéto kúpanie má blahodárny vplyv na svalový tonus a väčšina bábätiek si ho úprimne užíva. Od druhého mesiaca môžeme bábätko kúpať aj každý deň, podľa toho, ako sa mu kúpanie páči, či sú horúce letné dni alebo upršané jesenné.
Pupočník
Má byť predovšetkým v suchu a čistote. Zvykne odpadnúť v druhom týždni života, niekedy aj skôr. Dovtedy dieťatko nekúpeme, len umývame, aby pupočník nemokval. Môžeme ho raz, či dvakrát denne dezinfikovať 60% alkoholom. Avšak od tohto sa posledné roky upúšťa, zásadná je hygiena pupka – zabezpečiť, aby nedošlo k infekcii, či znečisteniu stolicou napríklad. Veľmi ojedinele sa môže stať, že má pupočník začervenaný lem, či tečie z neho žltkastý sekrét alebo trochu krváca. Vtedy je určite na mieste ozvať sa pediatrovi a poradiť sa o postupe.
Spánok
O spánku malých človiečikov sa najviac dozviete v úžasnej slovenskej publikácii Psychológia pre milujúcich rodičov. Čo je však podstatné je, že noc je noc a deň je deň (aspoň zvonka a naším pričinením) hneď od začiatku. A teda cez deň na spánok nezastierame závesy, chodíme na vychádzky, môžeme prípadne dať bábätko spať v inej miestnosti ako v spálni. V noci je dieťatko, čo najbližšie pri maminke a, ak sa aj zobudí na papanie, či z iných dôvodov, nezažíname, rozprávame sa s ním tlmeným hlasom a omnoho menej, ako cez deň. Aby, čím skôr aj ten malý drobček začal rozlišovať, kedy je deň a, kedy je noc.
Dieťatko zväčša samo zaspí po uložení do postieľky, či inam na spánok, ak je unavené a nič mu nechýba – nie je hladné, nie je pokakané, či pocikané, netlačí ho grg, či prd. Ak ho uložíme a ono sa rozplače, nezaspí, asi niečo potrebuje. Buď ešte nie je unavené alebo potrebuje odgrgnúť alebo ho páli žáha alebo bolí brucho alebo chce ešte byť pri maminke alebo je hladné alebo… Môžeme vždy len skúšať vyriešiť problém a dúfať, že sa nám to podarí a dieťa zaspí. Ak zase nezaspí, stále niečo nie je v poriadku a treba pátrať a hľadať riešenia ďalej… No v konečnom dôsledku určite raz zaspí – či na vás, či v kočíku, či v postieľke, či pri vás vo vašej posteli, či na ockovi, či na pohovke v hniezde. Ak by sa vám to však v určitom momente zdalo ako nedosiahnuteľný cieľ a vy už od únavy padáte z nôh, len si treba opakovať, že je to len obdobie. Že sa to časom zlepší a, že na spánok budeme mať my rodičia ešte veľa času po celý zvyšok nášho života. Teraz nás to škvŕňa potrebuje pri sebe, tak to dáko na striedačku určite zvládneme, aj keby zrovna celú noc nespalo (resp. spalo len v našom náručí a pri jemnom pohupovaní sa zo strany na stranu).
Prečítajte si
Čo vedieť o kliešťoch? Choroby, ktoré prenášajú, ako na prevenciu, ale aj ako na úspešný boj proti prisatému kliešťovi vám povie DOKi Katka.
Parazity v nás žijú, ani o nich nemusíme vedieť. Hrozbu predstavujú hlavne kvôli pomalému nástupu problémov a mnohokrát ťažkej diagnostike.
Vši a ich potomkovia hnidy, dorastajúce na našich vlasoch, sú kamoškami, po ktorých nik netúži. Môže za to nedostatočná hygiena? Doki Katka vám prezradí svoj príbeh a hlavne, ako sa zbaviť týchto neželaných návštevníkov.
Slnečné žiarenie vo zvýšenej miere môže poškodiť pokožku - môže ju spáliť. Je však potrebné na tvorbu vitamínu D. Nechceme sa spáliť, lenže potrebujeme aj prirodzene vytvorený vitamín D. Ako z toho teda vykľučkovať? Poradí DOKi Katka.
Keď naše deti budú vidieť, že my ich prijímame, no zároveň im nedovolíme „skákať nám po hlave“, vezmú to, ako štandardný prístup a budú sa tak časom správať aj oni. S rešpektom voči druhým, no zároveň voči sebe.
Obstipácia alebo zápcha je problém, ktorý môže veľmi potrápiť naše deti. Prečo vzniká, ako ju ju vie pediater správne diagnostikovať, ale hlavne, ako proti nej úspešne bojovať vám prezradí DOKi Katka.