Ako sa leto preklápa do druhej polovice, začína si stále viac rodičov uvedomovať, že školský rok sa pomaly, ale isto blíži a s ním aj potenciálne „komplikácie“. Resp. všetko, čo k tomu patrí. Podľa veku vášho dieťaťa riešite školské potreby, dáke oblečenie, či papučky a u menších detí, ktoré sa chystajú do kolektívu prvýkrát, asi pripravujete aj sami seba na adaptáciu v kolektíve a možné infekcie.
Hneď z úvodu si treba povedať, že s nástupom do jaslí, či škôlky je úplne prirodzené, že chorobnosť vášho dieťaťa výrazne stúpne. Je to záležitosť obyčajnej štatistiky. Zrazu má vaše dieťa omnoho viac kontaktov, ako malo doteraz. A, čo je podstatné, každý z tých kontaktov má svoje kontakty. Tým pádom je pravdepodobnosť, že spomedzi týchto všetkých ľudí bude niekto chorý, výrazne vyššia, ako, keď je dieťa v obklopení pár členov, povedzme aj širšej rodiny. Čiže prvá vec je vyššia pravdepodobnosť výskytu infekcie a druhou, neoddeliteľnou súčasťou zvykania si na kolektív, je stres z novej situácie.
Vaše dieťa, ktoré bolo doteraz každý deň s vami, sa zrazu ocitne bez vás, medzi inými deťmi. Je potrebné, aby sa prispôsobovalo chodu skupiny, niekedy nebude mať hračku, ktorú práve chce, niekedy bude musieť ochutnať jedlo, ktoré sa mu nepáči. Možno dáka pani učiteľka zvýši hlas, nejaké dieťa bude veľmi plakať, či iné bude práve k tomu vášmu nepríjemné. Jednoducho vaše dieťa bude zrazu každý deň uprostred rôznorodých situácií, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. V skratke by sa dalo povedať, že váš potomok prežíva svoje prvé stresové obdobie. A, čo robí stres? Okrem iného, stres oslabuje imunitu.
Z týchto všetkých dôvodov je úplne očakávateľné a vlastne úplne normálne, že drobci môžu pomerne ľahko ochorieť a skôr, či neskôr aj ochorejú. Dôležité je nebrať to ako nutné zlo, ale ako úplne bežnú súčasť adaptácie na kolektív, ktorú určite bezpochyby zvládnete. Naše deti to zvládnu tak ako sme to zvládli my, ako to zvládli naši rodičia a všetci okolo nás.
Potešujúce je, že si vieme trošku pomôcť a možno o niečo znížiť frekvenciu infekcií, či zmierniť ich priebeh. Na začiatok je fajn, pokúsiť sa o dostatočný spánok našich ratolestí. Pred nástupom do škôlky/jaslí, teda už v nejakom predstihu, môžete skúsiť pomaly postupne prenastaviť deti z „letného režimu“ neskorého odchodu do postele, na skorší spánok večer a zároveň skoršie vstávanie ráno. Aby to nebol pre ne zrazu šok 2.9. ráno. Áno, chce to určité odhodlanie aj na vašej strane, ale plnohodnotný spánok je, hold, liek na všetko.
Ďalším krokom, ktorý môžete vyskúšať, aj keď úspech nezaručujem, je akási podpora imunity. Časom overené sú preparáty z hlivy ustricovej, ktoré treba užívať už 2-3 mesiace pred nástupom do kolektívu. Niektorí rodičia si pochvaľujú aj doplnky obsahujúce omega-3, avšak osobne tieto preparáty odporúčam skôr „hyperaktívnym“ deťom, či deťom s nejakými psychologickými ťažkosťami (vysoko citlivé deti, deti s prvkami autistického spektra, tikmi, či iné).
Bežnou súčasťou života, ktorá posilní imunitu, by mala byť pestrá strava. Bohatá na vlákninu a antioxidanty, čiže v preklade by sme chceli v strave veľa farieb (žltá, oranžová, červená, fialová, ružová, tmavomodrá, zelená), kyselkavého ovocia, či zeleniny (vitamín C), strukovín, semien, orechov, obilín rôznych druhov. Keďže aj vitamín D je potrebný na správne fungujúcu imunitu, netreba zabúdať na vajíčka, tučné ryby (makrela, tuniak, losos) a pravidelný pobyt na slniečku (bez ochranného krému – čiže v „bezpečných“ hodinách). Súčasťou pestrej stravy sú samozrejme aj rôzne druhy mäsa, rýb a mliečne výrobky. Vo všeobecnosti pri strave platí, že dôležitá je kvalita (nie kvantita) a čerstvosť, v duchu hesla “najlepšie je to, čo sa pripraví doma”. Je tiež skvelé, ak vieme pôvod potravín a najideálnejšie je, ak sú to potraviny, ktoré práve dozrievajú a sú z nášho okolia (necestujú k nám cez polku kontinentu niekoľko dní).
Veľkým pomocníkom na vskutku náročné obdobie adaptácie na nové prostredie môže byť aj spoločná práca s emóciami. Učiť sa pomenovávať, čo dieťa cíti, nechať ho vypustiť hnev, či frustráciu, vysvetliť, čo je smútok a strach. Ponúkajme deťom aktivity, vďaka ktorým sa emócie nahromadené z celého dňa prirodzenie vypustia. Takýmito aktivitami je vrámci voľnej hry vonku hlavne hranie sa s vodou, hlinou, pieskom, či jednoducho len byť v obklopení zelenej farby. Veľakrát musíme začať od seba, porozumieť sebe a svojim pocitom, naučiť sa s nimi pracovať a až potom budeme pripravení týmto turbulentným obdobím sprevádzať naše deti.
Keď už sa však stane, že náš poklad ochorie, opäť bude hlavne na nás, ako tú chorobu zvládne. Ak dieťa cíti našu podporu a plnú prítomnosť v jeho trápení, samo bude veriť tomu, že to zvládne a čoskoro vyzdravie. Naše deti nás potrebujú hlavne v prvé dni infekcie, aby sme boli pri nich, čítali im, či hrali sa s nimi. A, aj keď im bude možno fyzicky ťažko, psychická pohoda urýchli ich zotavenie sa.
Nech už nás teda čaká kolektív prvýkrát alebo je to už niekoľký školský rok v poradí, základom, čo najľahšieho štartu a priebehu je dobrá nálada, podporujúci rodičia, veľa voľnej hry na vzduchu a zdravá strava.
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.