Podchvíľou mi niekto položí otázku, čo s tou guličkou, čo sme nahmatali tu a tam?, je to vážne?, máme s tým ísť lekárovi?, bojíme sa, atď… Keďže je to naozaj takmer pravidelná otázka, ktorá prichádza z rôznorodých kruhov (v škole našich detí, kde vedia, že som detská doktorka, v poradni Mama a ja, od kamošiek, v rodine), bude hádam vcelku osožné, ak sa pokúsim, čo to v tejto veci ozrejmiť.
Ako prvé treba porozumieť, čo sú lymfatické uzliny. Jedná sa o akési zhluky lymfatického tkaniva. Lymfatické tkanivo má zjednodušene za úlohu ochranu pred infekciami, či rôznorodými látkami (nemusí sa vždy jednať len o vírus, baktériu, či parazita). Najprv sa do boja pustia biele krvinky, ktoré sa nachádzajú priamo na sliznici, či v tkanive, kde sa objaví votrelec. Môže to byť nos, ucho, oko, ústa, či močové, či tráviace orgány. Tam, kde prebieha boj s cudzincom, opuchne tkanivo, lebo je tam zvýšené prekrvenie. To je preto, že tam, kde sa niečo deje, potrebujú naše bunky výživu, energiu na boj proti nepriateľovi a tiež kyslík, enzýmy, minerály. Zároveň je potrebné odviezť odpad, ktorý vzniká pri ničení cudzorodých buniek, avšak aj tých našich, ktoré odumreli alebo boli poškodené v „boji“. Snahou nášho tela a našich chrániacich buniek je zastaviť votrelca v mieste vniknutia. LENŽE naši nepriatelia majú zase snahu dostať sa DO TELA. Takže urobia všetko preto, aby sa dostali do krvného, či lymfatického riečiska a ním sa dostali ďalej, hlbšie.
Ak sa teda nepodarí zastaviť zloduchov v mieste prvého napadnutia, sú na rade tzv. „drenážne“ lymfatické uzliny. Každá oblasť tela má svoju drenážnu uzlinu, resp. skupinu uzlín. A tieto reagujú – zväčšujú sa, ak sa v ich oblasti niečo deje. Ak prebieha nejaká infekcia, či zranenie, či akékoľvek iné poškodenie nášho tkaniva, ktoré sa buď musí zregenerovať alebo je potrebné poraziť vírus, či baktériu. Čiže je to úplne prirodzená a žiadúca reakcia. Aby ste si to vedeli predstaviť, uvediem pár príkladov.
Deťom sa prerezávajú zuby. To znamená prerušenie tkaniva ďasien, posúvanie sa zubu smerom nahor, zmena zloženia ústnej flóry. Vcelku komplexný dlhotrvajúci v princípe zápalový proces náročný pre organizmus. Úplne bežne sa môže k tomuto obdobiu zväčšiť jedna alebo niekoľko uzliniek pod sánkou, či pred ušami.
Mliečna chrasta – tvorba žltkastých šupiniek najmä vo vlasatej časti hlavy, či v obočí. V princípe neškodná záležitosť, ale nie prirodzená/fyziologická. Pre telo je tvorba týchto šupiniek nad rámec bežnej/zdravej pokožky, ide o to, že na koži žije špecifická kvasinka, ktorá tam vlastne nemá byť. Organizmus sa snaží s ňou bojovať, ale veľakrát je to beh na dlhú trať. Avšak, keďže je to akýsi proces zmeny tkaniva, sú do toho zapletené aj biele krvinky a môžu sa nám zväčšiť uzliny v záhlaví. Alebo za ušami.
Infekcie dutiny ústnej a nosa – v škôlkarskom veku sa naše deti stretávajú s infekciami na dennej báze. A nemusíme to vždy postrehnúť. Pretože nie vždy musí byť z toho sopeľ, kašeľ, či horúčka. Niekedy sa detský organizmus vysporiada s infekciou hneď v úvode. A vysporadúva sa takto s rôznymi vírusmi a baktériami v podstate každý jeden deň. A preto je úplne bežné, že, keď mi príde na ambulanciu skôlkar alebo aj školák, takmer vždy nahmatám mierne zväčšené uzlinkypozdĺž kývačov (pred a za), či pod sánkou.
Dalo by sa teda vo všeobecnosti povedať, že väčšina drobných hmatateľných uzliniekv oblasti hlavy a krku sú záležitosťou bežných infekcií, či dejov, ktoré prebiehajú v oblasti očí, uší, úst, či pokožky hlavy a krku. Niekedy sú prítomné uzliny, ktoré sú akoby stále hmatateľné. Niekto má takú pod sánkou, niekto v záhlaví, niekto pozdĺž kývača na krku. Pokiaľ je tá uzlinapružná, mäkká, pohyblivá pri pohmate a nemení sa – čiže nezačervenáva sa pokožka nad ňou, nemení sa nad ňou koža, nič z nej netečie, nezväčšuje sa, bude to asi takto už celý život a s najväčšou pravdepodobnosťou nič špeci to neznamená.
Je však pravda, že niekedy sú uzliny zväčšené až príliš alebo akosi podozrivo. Situácia, ktorú určite treba konzultovať s ošetrujúcim pediatrom nastáva, ak má dieťa zväčšené uzliny aj mimo oblasť hlavy a krku a na viacerých miestach. Čiže hmatáme zväčšené uzliny aj v podpazuší, v slabinách, príp. aj na iných ešte menej zvyčajných miestach. Zároveň, ak sú popri zväčšených uzlinách prítomné aj iné ťažkosti ako napríklad únava, bledosť kože a slizníc, zvýšené teploty, zmeny stolice, príznaky z tráviaceho traktu, závrate, výrazné nočné potenie, dlhodobý kašeľ, je treba to neodkladne riešiť s lekárom.
Ďalším „výkričníkom“ týkajúcim sa zväčšených uzlín, je náhle vzniknutá véééééľmi výrazne zväčšená, tvrdá, nepohyblivá uzlina, ktorú ste predtým neregistrovali. V tomto prípade tiež nezaháľajte a kontaktujte pediatra/iného lekára.
Pomerne často sa stáva, že sa deťom pri infekte horných dýchacích ciest výrazne zduria uzliny na krku, pozdĺž kývača alebo v uhle sánky. Bývajú veľakrát výrazne bolestivé na dotyk, častokrát bývajú zväčšené obojstranne, niekedy môže byť pokožka nad nimi teplejšia ako okolitá pokožka, príp. môže byť začervenanie. Ak je to k boľavému hrdlu alebo kašľu, je to s veľkou pravdepodobnosťou na vrub prebiehajúcej infekcie. Je však niekedy vhodné, aby takúto výraznú reakciu zhodnotil prinajmenšom pediater, v niektorých prípadoch aj otorinolaryngológ (keďže v jeho oblasti záujmu je aj krk – zvonka aj zvnútra), či sonografista. Veľakrát je potrebné odlíšiť, či sa jedná LEN o reaktívne uzliny alebo ide o abscesové hnisové ložisko, ktoré niekedy vyžaduje chirurgické ošetrenie.
Ak je tých uzlinových oblastí viac, to znamená, že lekár nahmatá zväčšené uzliny aj v podpazuší, aj v slabinách, či nebodaj niekde inde, zvykne sa odporučiť sonografia brušnej dutiny. Lekár potrebuje zistiť, či sa jedná len o neškodné zväčšené uzliny alebo je k tomu aj zväčšená pečeň, či slezina. To už by boli vážnejšie okolnosti. No stáva sa to zriedkavo. Väčšinou sa jedná o reakciu tela na možno práve prebiehajúci tichý celotelový infekt (najčastejšie infekčná mononukleóza, či borelióza).
Z týchto dôvodov niekedy lekári zvolia vyšetrenia z krvi, aby zistili, či je príčina zväčšených uzlín infekčná, zápalová alebo iná. Pri infekciách máme véééééľké množstvo protagonistov, nad ktorými rozmýšľame podľa konkrétneho pacienta. Pre lekára môže byť dôležitá informácia, či ste vyberali kliešťa, či ste boli na nejakej farme a hladkali zvieratká, či máte dáke domáce zvieratká, či ste cestovali do exotických krajín a veľa iných detailov. Na základe toho zvolí niektoré vyšetrenia, ktoré ho následne môžu posunúť ďalej v pátračke po príčine tzv. lymfadenopatie.
Ale môžem vás uistiť, že vo veľkej väčšine prípadov, sú vyšetrenia z krvi v poriadku, zväčša nezaznamenáme ani len anémiu, či zápalové ochorenie. Nieto ešte nejaké škaredé veci, ktorých sa prirodzene každá mama obáva. No uisťujem Vás, že to sú príčiny, ktoré aj my lekári chceme hlavne vylúčiť. A s veľkou pravdepodobnosťou ich aj vylúčime a uzlinka bude najskôr na vrub nejakej prebiehajúcej alebo prekonanej infekcie.
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.