Už ste o ňom možno počuli. O meningokokovi. Možno vám aj nahnal strach. Nečudovala by som sa. Mne stačilo raz zažiť meningokokovú sepsu na detskom oddelení a už to viackrát nepotrebujem… Aby však tento článok nebol iba bububu, povieme si pekne po poriadku, čo je meningokok zač a kde sa s ním môžeme stretnúť. Reálne nás ohrozuje alebo je tá pravdepodobnosť naozaj minimálna?
Meningokoky sú guľaté baktérie, ktoré chodia vždy vo dvojici. Vyznačujú sa schopnosťou vyvíjať veľmi účinné „zbrane“, ktorými dokážu poškodiť ľudský organizmus. Poznáme ich niekoľko druhov od A po Z, u nás sú najčastejšími pôvodcami menigokokového ochorenia tie Béčkové, menej Ačkové a Céčkové. Ostatné sú na Slovensku naozaj veľmi zriedkavé. Za zmienku stoja ešte Y a W, ktoré sa najčastejšie a vcelku hojne vyskytujú v subsaharskej Afrike a moslimskej Mekke (nech viete pre prípad, že by ste tam šli na výlet).
Meningokok je pliaga tým, že niekto si ju nosí v nose niekoľko mesiacov a nič sa mu nestane a niekto iný môže pri stretnutí s ním dopadnúť veľmi zle. Veľmi veľmi zle a to v priebehu 1-2 dní. Je vlastne nemožné určiť, kto je ten, čo dopadne zle a kto je ten neohrozený. Jediné, čo vieme s istotou povedať, že pravdepodobnosť jeho výskytu stúpa s tendenciou združovať sa a žiť pomerne kontaktným spôsobom života. Kedysi bývali prípady menigokokových infekcií hlavne v kasárňach, dnes sú najčastejšie u mladých dospelých. Pretože študenti žijú na internátoch, cestujú po krajine a vcelku radi si vymieňajú telesné tekutiny. Družní a cestujúci sú aj Rómovia a tiež predstavujú skupinu, v ktorej sa vyskytujú menigokokové nákazy častejšie. Každopádne mlaďasi sú predovšetkým najväčšou zásobárňou meningokokov v nose a práve od nich sa častokrát infikujú vnímavejšie osoby. Ako napríklad malé deti do 4 rokov. Tie nemajú dostatočne vyvinutú imunitu na boj s týmto hnusákom a po polroku života už nemajú ani protilátky, ktoré dostali od mamy ešte kým boli v bruchu.
Takže najčastejšie podľahnú tejto baktérií dojčatá a batoľatá a druhou najpočetnejšou vekovou skupinou je tá od 15 do 25 (lebo nie všetci ostanú len nosičmi). Najviac dochádza k týmto ochoreniam od jesene do jari a najblbšie na nich je to, že úplne prvé príznaky sa dajú zameniť za akúkoľvek bežnú infekciu. Až na to, že v tomto prípade niekedy počítame minúty a je naozaj životne dôležité rozpoznať meningokokovú infekciu, čím skôr.
Zdroj: Pexels.com
Ak meningokok zaúraduje pod obrazom meningitídy (zápalu mozgových blán), býva to skôr u väčších detí a okrem náhle vzniknutej horúčky, trápi dieťa aj úporná bolesť hlavy. Je to bolesť znemožňujúca normálne fungovanie, taktiež znemožňuje predklon hlavy, dochádza k stuhnutiu šije. Chorý môže byť výrazne svetloplachý, môže vracať a mať triašky v trvaní 10-20 minút. Za takýchto okolností treba neodkladne vyhľadať lekársku pomoc, ideálne v najbližšej nemocnici.
Ak sa meningokok rozhodne, že spôsobí celotelový zápal – sepsu alebo ľudovo povedané otravu krvi, je určenie choroby spočiatku naozaj náročné. Dieťa má náhlu horúčku a môže byť unavené, mrzuté, či výrazne spavé. Avšak, tým, že tento typ meningokokovej infekcie býva zväčša u malých detí, tie vám nepovedia, že ich bolí hlava alebo im vadí svetlo. Môže sa stať, že im vystúpi fontanela nad niveau, ak sú zapálené aj mozgové obaly. No, ak je to čisto meningokoková sepsa, častokrát je jej typickým príznakom až prvá petechia.
Petechie sú veľmi vážnym symptómom pri akomkoľvek horúčnatom ochorení. Sú to malé červené až bordové bodky od 1-2mm, ktoré neskôr môžu pribúdať väčšie a ešte neskôr môžu splývať do krvavých podliatín. Keď na ne zatlačíte nevyblednú. Pri bežných vírusových infekciách s vyrážkou, táto po zatlačení bledne. Či je to bodka, alebo pupenec, alebo pľuzgier, jednoducho, ak naň zatlačíte, bledne a bledne aj okolie pokožky. Petechie neblednú. Akby ste o petechiu opreli pohár, budete cez sklo vidieť ten fliačik. Prvé petechie vznikajú na miestach s tenkou pokožkou – za uškami, v slabinách, na viečkach, pod pazuchami. Ďalšie sa už pridávajú kdekoľvek na tele a vtedy už chorý patrí na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Ak sa stanoví diagnóza dostatočne včas, dieťa dostane antibiotickú liečbu vnútrožilovo, príp. liečbu opuchu mozgu, či liečbu septického šoku. Najvážnejšie stavy vyžadujú podporu životných funkcií a komplexnú intenzivistickú starostlivosť. Meningitídy majú lepší priebeh, aj väčšiu nádej na vyliečenie sa. Ak je meningokoková infekcia celotelová, môže byť jej priebeh veľmi rýchly a môže skončiť úmrtím. Ak by sme to mali približne vyjadriť v číslach, tak ročne sa na Slovensku vyskytne plusmínus 30 prípadov meningokokovej infekcie, z toho býva tak tretina veľmi vážnych stavov a z tých tretina končí úmrtím.
Takže sranda to nie je, aj keď sa jedná o naozaj zriedkavú infekciu. Je preto úplne najdôležitejšie mať na pamäti špecifické prejavy. A, ak by sa vám nebodaj raz v budúcnosti stalo, že sa stretnete s horúčnatým ochorením so stuhnutím šije, či extrémnou bolesťou hlavy, či nebodaj sa objavia červené bodky, čo nemiznú pri zatlačení, vyhľadajte urýchlene lekársku pomoc.
Proti vážnym meningokokovým infekciám je dnes možné očkovať už malé dojčatá od ukončeného 2. mesiaca života a to očkovacou látkou Bexsero, ktorá chráni proti menigokokom typu B. Tým, ktoré narobia v našich končinách najviac škody a najviac úmrtí.
Proti menigokokom typu A, C, W a Y chráni očkovacia látka Nimenrix, ktorú určite treba zvážiť pri cestách do subsaharskej Afriky, či do Mekky. Možno ho podať od ukončeného 6. týždňa života.
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.