Materské mlieko je téma, o ktorej sa v posledných rokoch rozpráva určite viac, ako možno v rokoch osemdesiatych, či deväťdesiatych. Prirodzene sa o ňom rozpráva predovšetkým vo vzťahu k dojčeniu a k tomu, že je to pre dieťa najlepší spôsob výživy v prvých mesiacoch, či rokoch. Materské mlieko je aj predmetom vedeckého výskumu a, čím viac sa jeho zloženie a funkcia študuje, tým udivujúcejšie sú výsledky.
Hneď z úvodu si treba povedať, že materské mlieko sa mení zložením podľa toho, v akom popôrodnom období sa žena nachádza (navyše závisí aj od toho v akom gestačnom týždni sa dieťa narodilo), ďalej sa jeho zloženie mení v priebehu jedného dňa a nakoniec sa jeho zloženie mení aj počas samotného dojčenia. Vrámci rôznorodosti netreba zabudnúť na pomerne častú iregularitu v tvorbe mlieka jednotlivými prsníkmi jednej ženy.
Prečo je to tak zložité? Prečo to jednoducho nie je stabilné, a potom by bolo možné pomerne ľahko vyrobiť náhradu materského mlieka? Ono je to také pestré preto, že jednotlivé popôrodné obdobia predstavujú z hľadiska matky a dieťaťa rôzne nároky v rámci rastu a tiež obrany organizmu, zároveň, keďže sa jedná o hormonálnu záležitosť, je určite úzko spätá s ostatnými fyziologickými funkciami matky a dieťaťa počas dňa. A nakoniec, ako ľudia sme jeden od druhého individuálne odlišní, a preto treba aj pri tvorbe mlieka počítať, síce s minimálnymi, no predsa, prítomnými odlišnosťami medzi matkami a ich deťmi.
Zdroj: unsplash.com
Sú však určité fakty, ktoré sú už pomerne dobre známe a definované. Väčšinovú zložku materské mlieka predstavuje samozrejme voda, 87-88%. Ďalšou zložkou sú uhľohydráty (cukry) 7%, z ktorých 1-2,4% tvoria oligosacharidy. Druhými najzastúpenejšími sú tuky, 3,8%, a 1% tvoria proteíny. Ďalej mlieko obsahuje minerály, vitamíny, hormóny, enzýmy a ďalšie bioaktívne látky (živé bunky, imunoglobulíny, cytokíny, mucíny, rastové faktory). Z energetického hľadiska obsahuje deciliter materského mlieka 65-70kcal.
Z pohľadu jednotlivých predominantných zložiek je kolostrum jedinečným „druhom“ materského mlieka. Keďže je to úplne prvé mlieko, ktoré sa tvorí a pokrýva výživu v prvé dni života novorodenca, jeho zloženie tvoria až z 10% bielkoviny, z ktorých mnohé sú imunoaktínymi látkami, ako napríklad imunoglobulín A a laktoferín. Taktiež má kolostrum obrovské zásobenie živými leukocytmi, môže ich byť 1 až 5 miliónov v každom mililitri kolostra. Aj zastúpenie cukrov je v prvom mlieku špecifické, keďže obsahuje menej laktózy a viac oligosacharidov, ktoré majú imunoprotektívnu funkciu. Takéto zloženie je úplne prirodzené, keďže prvé dni na svete sú najnáročnejšie na adaptáciu pre malý organizmus a dieťatko tak potrebuje zvýšenú ochranu proti potenciálnym patogénom. Farbou je kolostrum nažltlé vďaka množstvu karotenoidov, ktoré obsahuje. Tieto postupne klesajú ako mlieko dozrieva.
Po približne piatich dňoch vystrieda kolostrum prechodné mlieko, v ktorom postupne ubúda bielkovinová zložka a zvyšuje sa percentuálne zastúpenie tukov a cukrov (laktóza stúpa, oligosacharidy klesajú). V tomto období sa zároveň začína zvyšovať tvorba mlieka.
Zrelé mlieko produkuje prsná žľaza približne po dvoch týždňoch a jeho zloženie ostáva viac-menej stabilné s variáciami v priebehu dňa a jednotlivých dojčení. Najviac tuku obsahuje mlieko poobede a na večer a v priebehu dojčenia sa zvyšuje množstvo tuku 2-3-násobne ku koncu dojčenia. Čo znamená, že tzv. predné mlieko je menej kalorické ako to zadné. Po štvrtom mesiaci tvorba mlieka závisí od parity rodičky (koľké dieťa v poradí je dojčené), od nástupu menštruácie, BMI matky a pár ďalších činiteľov. Taktiež sa zdá, že, čím viac mlieka matka tvorí, tým vyšší je obsah laktózy v ňom (menej tukov a bielkovín).
Ako sme už spomínali cukry materského mlieka sú zastúpené predovšetkým laktózou a oligosacharidmi. Obsah laktózy je v materskom mlieku väčšinou konštantný pretože laktóza udržiava osmotický tlak materského mlieka. Oligosacharidy sú naviazané na laktózu a predstavujú úžasný imunomodulans. Slúžia ako prebiotiká pre črevný mikrobióm a navyše naviazaním sa na bunky črevného epitelu zabraňujú patogénnym mikroorganizmom naviazať sa na ne a spôsobiť ochorenie.
Zdroj: unsplash.com
Bielkoviny materského mlieka sú zložené zo srvátkovej a kazeínovej frakcie. V kolostre je tento pomer 90:10, čo však následne výrazne klesá až k pomeru 60:40 v zrelom materskom mlieku. V tekutej frakcii srvátky predominujú alfa-laktalbumín, laktoferín a sekrečný imunoglobulín A. Všetky tieto tri proteíny majú okrem iných funkcii aj imunologické, znižujú pravdepodobnosť vzniku infekcie. Strava matky nemá výrazný vplyv na obsah bielkovín v materskom mlieku.
Najvariabilnejšou zložkou materského mlieka sú tuky. Ku koncu dojčenia môže mlieko obsahovať až trikrát toľko tuku, ako na začiatku. Tuky zabezpečujú takmer 50% kalorického príjmu dojčaťa a sú veľmi dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy. Z mastných kyselín sú najviac zastúpené kyselina palmitová a kyselina olejová, ktoré sú súčasťou triglyceridov. Ďalej je v materskom mlieku prítomný cholesterol, fosfolipidy a tiež esenciálne mastné kyseliny – kyselina linolová a alfa-linolénová, z ktorých sa tvoria polynenasýtené mastné kyseliny, kyselina arachidónová (omega 6) a kyselina eikozapentaénová a dokozahexaénová (omega 3). Niektoré výskumy naznačujú, že vysokotuková strava s obsahom trans-mastných kyselín, typická pre západné krajiny, spôsobuje vzostup omega 6 v pomere k omega 3 mastným kyselinám, čo nie je veľmi pozitívne, keďže sa jedná o prozápalový proces. Na druhej strane, suplementácia omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva, či ich navýšenie v strave, napríklad konzumáciou morských rýb, navyšuje ich obsah v mlieku.
Čo sa týka vitamínov a minerálov v materskom mlieku, ich obsah nie je veľmi ovplyvnený stravou matky. Jedine vitamín D a vitamín K nie sú v dostatočnej miere v mlieku prítomné, a preto je potrebné ich doplniť bábätkám, či vo forme kvapiek alebo ako vnútrosvalovú injekciu pri narodení, ako tomu býva v prípade vitamínu K.
Ďalej obsahuje materské mlieko hormóny, rôzne rastové faktory a ďalšie bioaktívne látky. Ovplyvňujú vývoj čreva, nervového systému, cievneho a hormonálneho systému. Patrí medzi ne napríklad aj erytropoetín, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek a celkom logicky je vo vyššej miere prítomný práve v mlieku matiek predčasne narodených detí. Pretože tieto mávajú častejšie ťažkosti s krvotvorbou ako donosení novorodenci.
Imunoaktívne látky materského mlieka sú pestro zastúpené – sú medzi nimi bielkoviny, živé bunky, rôzne pôsobky. Konkrétne sa jedná o živé biele krvinky (makrofágy a lymfocyty), imunoglobulíny, z ktorých najviac zastúpený je sekrečný IgA, kmeňové bunky, cytokíny, chemokíny, lyzozým, G-CSF, laktadherín prítomný v tukových mliečnych globuliach, IL-6, IL-8, mucíny, laktoferín.
Zaujímavou súčasťou materského mlieka, ktorá zatiaľ ešte nie je celkom prebádaná, je mikroRNA. Zdá sa, že pôsobenie miRNA je predovšetkým na úrovni imunitného systému a programovania vývoja jednotlivých systémov.
Poslednou, avšak nie najmenej dôležitou, súčasťou materského mlieka sú baktérie. Ešte pred 20 rokmi sme si mysleli, že materské mlieko je sterilné. Dnes už vieme, že dojčené dieťa zje denne v materskom mlieku tisíce až milióny baktérií, ktoré následne tvoria jeho mikrobióm. Ich pôvod je stále predmetom výskumu, môžu pochádzať z matkinej kože, z úst novorodenca, ale aj z matkinho čreva. Isté však je, že mikrobióm žije s nami už od prvých dní nášho života a, že materské mlieko je naozaj živým zázrakom ☺
Najvariabilnejšou zložkou materského mlieka sú tuky. Ku koncu dojčenia môže mlieko obsahovať až trikrát toľko tuku, ako na začiatku. Tuky zabezpečujú takmer 50% kalorického príjmu dojčaťa a sú veľmi dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy. Z mastných kyselín sú najviac zastúpené kyselina palmitová a kyselina olejová, ktoré sú súčasťou triglyceridov. Ďalej je v materskom mlieku prítomný cholesterol, fosfolipidy a tiež esenciálne mastné kyseliny – kyselina linolová a alfa-linolénová, z ktorých sa tvoria polynenasýtené mastné kyseliny, kyselina arachidónová (omega 6) a kyselina eikozapentaénová a dokozahexaénová (omega 3). Niektoré výskumy naznačujú, že vysokotuková strava s obsahom trans-mastných kyselín, typická pre západné krajiny, spôsobuje vzostup omega 6 v pomere k omega 3 mastným kyselinám, čo nie je veľmi pozitívne, keďže sa jedná o prozápalový proces. Na druhej strane, suplementácia omega 3 mastných kyselín počas tehotenstva, či ich navýšenie v strave, napríklad konzumáciou morských rýb, navyšuje ich obsah v mlieku.
Čo sa týka vitamínov a minerálov v materskom mlieku, ich obsah nie je veľmi ovplyvnený stravou matky. Jedine vitamín D a vitamín K nie sú v dostatočnej miere v mlieku prítomné, a preto je potrebné ich doplniť bábätkám, či vo forme kvapiek alebo ako vnútrosvalovú injekciu pri narodení, ako tomu býva v prípade vitamínu K.
Ďalej obsahuje materské mlieko hormóny, rôzne rastové faktory a ďalšie bioaktívne látky. Ovplyvňujú vývoj čreva, nervového systému, cievneho a hormonálneho systému. Patrí medzi ne napríklad aj erytropoetín, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek a celkom logicky je vo vyššej miere prítomný práve v mlieku matiek predčasne narodených detí. Pretože tieto mávajú častejšie ťažkosti s krvotvorbou ako donosení novorodenci.
Imunoaktívne látky materského mlieka sú pestro zastúpené – sú medzi nimi bielkoviny, živé bunky, rôzne pôsobky. Konkrétne sa jedná o živé biele krvinky (makrofágy a lymfocyty), imunoglobulíny, z ktorých najviac zastúpený je sekrečný IgA, kmeňové bunky, cytokíny, chemokíny, lyzozým, G-CSF, laktadherín prítomný v tukových mliečnych globuliach, IL-6, IL-8, mucíny, laktoferín.
Zaujímavou súčasťou materského mlieka, ktorá zatiaľ ešte nie je celkom prebádaná, je mikroRNA. Zdá sa, že pôsobenie miRNA je predovšetkým na úrovni imunitného systému a programovania vývoja jednotlivých systémov.
Poslednou, avšak nie najmenej dôležitou, súčasťou materského mlieka sú baktérie. Ešte pred 20 rokmi sme si mysleli, že materské mlieko je sterilné. Dnes už vieme, že dojčené dieťa zje denne v materskom mlieku tisíce až milióny baktérií, ktoré následne tvoria jeho mikrobióm. Ich pôvod je stále predmetom výskumu, môžu pochádzať z matkinej kože, z úst novorodenca, ale aj z matkinho čreva. Isté však je, že mikrobióm žije s nami už od prvých dní nášho života a, že materské mlieko je naozaj živým zázrakom ☺
Prečítajte si
Čo vedieť o kliešťoch? Choroby, ktoré prenášajú, ako na prevenciu, ale aj ako na úspešný boj proti prisatému kliešťovi vám povie DOKi Katka.
Parazity v nás žijú, ani o nich nemusíme vedieť. Hrozbu predstavujú hlavne kvôli pomalému nástupu problémov a mnohokrát ťažkej diagnostike.
Vši a ich potomkovia hnidy, dorastajúce na našich vlasoch, sú kamoškami, po ktorých nik netúži. Môže za to nedostatočná hygiena? Doki Katka vám prezradí svoj príbeh a hlavne, ako sa zbaviť týchto neželaných návštevníkov.
Slnečné žiarenie vo zvýšenej miere môže poškodiť pokožku - môže ju spáliť. Je však potrebné na tvorbu vitamínu D. Nechceme sa spáliť, lenže potrebujeme aj prirodzene vytvorený vitamín D. Ako z toho teda vykľučkovať? Poradí DOKi Katka.
Keď naše deti budú vidieť, že my ich prijímame, no zároveň im nedovolíme „skákať nám po hlave“, vezmú to, ako štandardný prístup a budú sa tak časom správať aj oni. S rešpektom voči druhým, no zároveň voči sebe.
Obstipácia alebo zápcha je problém, ktorý môže veľmi potrápiť naše deti. Prečo vzniká, ako ju ju vie pediater správne diagnostikovať, ale hlavne, ako proti nej úspešne bojovať vám prezradí DOKi Katka.