S letom prichádza množstvo otázok, ktoré bežne dostávam na ambulancii alebo aj len tak v živote a veľakrát to nie sú otázky na pediatra, ale na rodiča samotného. Aj moje odpovede sú v tomto prípade skôr laické, ako naozaj odborné. Lebo každý máme iné priority, iné strachy, iné deti a každý máme iný pohľad na to, čo je potrebné a, čo nie je. Samozrejme pár faktov ostáva nemenných, ale všetko ostatné je na každom rodičovi.
Zásadná informácia o slnku je taká, že slnečné žiarenie vo zvýšenej miere môže poškodiť pokožku. Môže ju spáliť (čo je prinajmenšom boľavé) a hranične, ak sa človek slnku vystavuje opakovane, môže dôjsť k malígnym zmenám (nádorovému bujneniu). Avšak ďalšia zásadná a veľmi podstatná informácia je taká, že na tvorbu vitamínu D, ktorý je nutný pre nespočetné množstvo procesov v našom tele, je potrebné slnečné žiarenie.
Ďalší všeobecne známy fakt je, že proti škodlivým účinkom slnečného žiarenia sa môžeme chrániť opaľovacími krémami. Avšak, čo už si uvedomuje menej ľudí je to, že, akonáhle sa nakrémujeme krémom s ochranným faktorom, vitamín D sa v našej pokožke nevytvorí. Takže byť nakrémovaný celé leto, nie je vhodné ani pre dospelého, tobôž nie pre detskú pokožku.
Ako z toho teda vykľučkovať? Nechceme sa spáliť. Lenže potrebujeme aj prirodzene vytvorený vitamín D. A, kedy ho lepšie načerpať, ako v lete? Moja laicko-odborná odpoveď je, ako zvyčajne, niekde v zdravom strede. Z každého rožku trošku. Avšak s malými obmenami vzhľadom k veku detí.
Zdroj: Unsplash.com
Deti do roka
Deti do roka nepatria na slnko. Vôbec. Bodka. Z toho vyplýva, že nepotrebujú žiaden krém s ochranným faktorom. Potrebujú byť v tieni, potrebujú mať chránenú hlávku, krk a uši, preto sú ideálne klobúko-šiltovky s plachtičkou siahajúcou až na plecia po celom zadnom až bočnom obvode. Samozrejme, ak na vášho drobca (povedzme 8-10 mesačného) zrána do 9-10 alebo podvečer kolo 6 v lete trochu zasvieti slniečko alebo ho budete chcieť osviežiť v mori, či v jazere, nič strašitánske sa nestane. A odvažujem sa povedať, že na tých pár minút na skorom rannom, či večernom slnku nemusíte vaše bábo natierať ochranným faktorom.
Batoľatá a deti škôlkarskeho veku
U batoliat a detí škôlkarskeho veku nadobúda táto téma oveľa širší rozmer. Jednak už s nimi v lete budete chcieť byť asi viac na slnku, resp. budete chcieť ísť na dáku dovolenku k moru a druhak už sú to deti pohyblivé, ktoré neudržíte v kočíku pod strieškou. Zároveň byť vonku na vzduchu a na slnku je predsa niečo úplne prirodzené a treba to našim deťom dopriať.
Takže osobne mamy nabádam, chodiť s deťmi von v skorých ranných hodinách do tej 10, max pol 11tej a podvečer po 5-pol 6tej a nechať ich voľne sa hrať. Bez krému (pretože chceme vitamín D). S riadnou pokrývkou hlavy.
Ak ste niekde na dovolenke a chcete byť na slnku dlhšie, tak po 10-tej je na mieste dieťa nakrémovať ochranným faktorom. A samozrejme treba si strážiť, koľko času ubehlo, koľko sa dieťa kúpalo a podľa potreby opakovane prekrémovať, kým bude tej pol 6tej. Faktor 30 by mal byť dostačujúci. Uvedomujem si, že všade sa pre deti odporúča faktor 50, avšak ešte ako teraz si pamätám stáže z kožného lekárstva, kde nám doktorka ako medikom vysvetľovala, že medzi faktorom 30 a 50 je minimálny rozdiel v sile ochrany. Takže ja kupujem tridsiatku. Vy však samozrejme môžete 50tku, ak to tak budete cítiť.
Radí OKiDOKi
U týchto detí a vlastne aj všetkých ostatných je podstatné vo všeobecnosti snažiť sa nebyť na priamom slnku zbytočne dlho. Aj skrz prehriatie organizmu, aj skrz slnečné žiarenie. Pre nás všetkých je lepšie byť väčšinu času v tieni, a keď ideme do vody, sme samozrejme na slnku. Jasné, že deti hrajúce sa s pieskom a vedierkom, hľadajúce mušle a kamienky rozmanitých tvarov, či stavajúce hrady a zahrabávajúce tatinov do piesku nebudeme rušiť v hre a ťahať pod slnečník, či borovicu. Nie, necháme ich užiť si to plnými dúškami. S pokrývkou hlavy, ideálne aj krku a uší a so šiltom. No, ak práve idú desiatovať alebo si chcú oddýchnuť, malo by byť automatické, že budú v tieni. A vždy by mali mať k disp. pohár alebo fľašu s vodou, či nesýtenou minerálkou, aby sa mohli napiť, keď budú mať potrebu.
Aj za bábätká v kočíku platí, že chceme, aby im bolo, čo najmenej teplo. Takže sa snažíme ich v kočíku vyzliekať náležite teplote. Pri 30 a viac stupňoch môže byť bábätko v kočíku v plienke, či nanajvýš tielkovom body. Nech zbytočne nestráca tekutiny tým, že sa musí chladiť (telo sa potrebuje chladiť, potí sa a stráca tým tekutiny). Či má dostatok tekutín, vieme posúdiť predovšetkým podľa pomočených plienok. Ak ciká ako zvyčajne, všetko je v poriadku. Dojčené deti si vypýtajú aj od smädu. Nepotrebujú vodu k dojčeniu. Deti na umelom mliečku by mali mať dostatok tekutín v mliečnych dávkach, no pri veľkých horúčavách ich môžte ponúknuť dojčenskou vodou. Hlavne, ak by ste mali pocit, že cikajú menej, ako zvyčajne. No vo veľkej väčšine prípadov to naozaj nie je nutné, najmä, ak bude dieťa v tieni a vyzlečené 😊
Zdroj: Unsplash.com
Kedy letieť s dieťatom?
Keďže leto predstavuje aj čas dovoleniek, už párkrát sa mi stalo, že sa ma rodičia pýtali, od akého veku môžu s dieťaťom letieť. Nuž v tomto ja vám neviem povedať, odkedy môžete letieť. To je len a len na vás. Viem vám len povedať, že osobne si myslím, že čím neskôr dieťa bude prvý krát letieť, tým lepšie. Pretože lietadlo a letiskové haly sú vždy klimatizované a suchý studený klimatizovaný vzduch je zabijakom dýchacích ciest. Vysuší ich, oslabí a stačí, že vaše dieťa letí s trochou sopľa a do destinácie už môžte prísť so zvýšenou teplotou. Lebo mu to proste neprilepší. Zároveň už trocha sopľa môže spôsobiť problém v Eustachovej trubici, ktorá nebude správne pretlakovať. Takže dieťa budú bolieť uši a bude mať zaľahnuté v uchu možno ešte pár dní po pristátí do letoviska.
Malé deti viete dojčiť alebo im dať fľašu počas vzletu a možno aj počas pristávania. Aj keď klesanie je vždy tak 15-25 minút, takže tak dlho sa dojčí, či pije z fľaše máloktoré dieťa. Z toho vyplýva, že zase môže ma problém pretlakovať a budú ho bolieť uši a bude plačlivé. Starším deťom môžete dať niečo jesť alebo žuvať alebo cmúľať, aby prehĺtali sliny a tým si uľahčili pretlakovanie. Ako vidíte, dá sa to riešiť a, zároveň, pre vás to môžu byť nepodstatné malichernosti. To je každého osobný názor.
Môj je taký, že s lietaním vieme chvíľu počkať, kým dieťa narastie a ísť do Chorvátska, kde vieme byť autom za 6-7 hodín a aspoň trochu si regulovať klimatizáciu. Alebo si jednoducho užijeme letnú dovolenku na našom krásnom Slovensku 😊.
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.