Keď to v nás žije, nemusí to byť vždy celkom zábava. Posledného pol roka som si na dvakrát užila to, s čím musí počítať každá matka aspoň jedného dievčaťa. Takže, áno, rátala som si tým, že raz to musí prísť. Ale, keď sa tak stalo, musím priznať, že som vonkoncom nebola pripravená na tak strastiplnú cestu, akú nám milé šesťnohé kamarátky pripravili.
Vši a ich potomkovia hnidy, dorastajúce na našich vlasoch, sú kamoškami, po ktorých nik netúži. Ale oni po nás áno. A ešte ako veľmi. Držia sa našich vlasov zubami nechtami a urobia všetko pre to, aby s nami ostali čo najdlhšie. Skúsite jeden prípravok, potom druhý, potom ďalší. Ku každému je pribalený iný super všiváčik a vy si môžete porovnávať, ktorý sa vám páči viac. Jednoducho rozkošné.
Keby to však bolo len o umývaní vlasov slizkými prípravkami, dalo by sa to vydržať. A pre mňa za mňa aj absolvovať x-krát. Lenže… Lenže to nie je len o umytí, postátí vo vani dákych 10-15 minút. Nie, nie, to by nebolo dosť vzrušujúce. Je veľmi dôležité, aby ste vlasy pred aplikáciou riadne rozčesali – za zaručenej spolupráce vašich trpiacich dcér – a následne po aplikácií prípravku, ich prečesali znova. A nie hocijako – prameň po prameni. Výrobcovia prípravkov sa predbiehajú v tom, kto vám lepšie vysvetlí, ako máte vlasy rozdeliť na niekoľko častí, akým spôsobom vlastne držať hrebeň, ktoré miesta nevynechať (božechráň vynechať miesta za ušami!!!) a na záver si pre vás pripravia čerešničku na torte – vlasy treba priebežne kontrolovať po použití prípravku a v prípade objavenia sa novovyliahnutých vší z hníd, ktoré sa vám nepodarilo vyčesať (neboli ste dostatočne precízne, lebo vaše deti už nevládali stáť ďalšiu hodinu vo vani a trpieť to kvákanie vlasmi), treba postup zopakovať!
Hurá – decká – zase do vane – ideme sa česáááááááááť. Už ich vidím ako s úsmevom cupitajú, prehadzujúc si tie krásne husté vlásky zo strany na stranu. Jasné…
Ako vidíte, moja skúsenosť je skôr na zaplakanie (áno bolo vo vani veľa veľa sĺz), než na pobavenie. Povedala som si, že, keď napíšem o tejto detskej diagnóze a spôsobe, ako si s ňou poradiť článoček, téma ma určite v tom momente opustí… Držte palce 😉
Voš detská alebo voš vlasová je ľudský vonkajší parazit, ktorý sa živí našou krvou a podľa názvu si môžeme domyslieť, že žije vo vlasatej časti hlavy. Jej výskyt nemá veľmi čo dočinenia s hygienou, keďže stačí, že si priložíte hlávku k inej hlávke, ktorá voš má a šup, ste v tom. Takisto sa môže stať, že si vaše dieťa vyskúša na dákom jarmoku čelenku, ktorú si predtým skúšalo dáke iné dievčatko s kamoškou vo vlasoch a šup – už je kamoška u vás doma. Dokonca som počula, že aj v kine môžete prísť k takejto návšteve, ak sú sedadlá dostatočne vysoké na to, aby sa z vlasov mohla voš dostať na sedadlo a potom zase na iný vlas.
Keď sa vám teda pošťastí toľká náhoda, že sa voš detská dostane do vášho domova, potrebujete vytrieliť do lekárne a kúpiť dáky účinný prípravok na vši. Kedysi sa používali prípravky s insekticídmi, ktoré boli veľmi účinné, avšak tie sú dnes zakázané. Väčšina dostupných prípravkov obsahuje ako hlavnú účinnú zložku tzv. dimetikón. Akúsi silicu, ktorá zjednodušene povedané udusí vši a hnidy. Má jednu jedinú výhodu – že dľa toho, čo som sa dočítala – zvýrazňuje lesk vlasov a pre nás ľudí má vlastne skrášľujúci alebo aspoň vlasy vyhladzujúci účinok. Vši by mal dusiť a teda zneškodniť. Výrobcovia hlásia obrovské percentá úspešnosti nivočenia týchto parazitov, ale moja skúsenosť je trochu iná. Resp. oni sami píšu, že vlasy treba o 7-10 dní znova umyť prípravkom. Takže tie percentá účinnosti kynoženia šesťnohých kamošiek a ich potomkov asi nebudú až také vysoké.
Dokonca sa začínam domnievať, že veľkú zásluhu na zbavení sa vší má to pracné vyčesávanie, s premytím všiváčika po každom prečesaní. A, čo vás asi nepoteším, ak si chcete byť istí, že ste sa ich naozaj zbavili aj po tom druhom/treťom raze použitia prípravku, odporúčam dieťa položiť na kolená a suché vlasy trpezlivo prejsť prameň po prameni a vyťahovať hnidy, ktoré ostali prilepené na vlasoch. Hnidy viete práve tak rozoznať od lupín, že na vlase držia. Keď fúknete na vlas, lupina odletí, hnida drží. Hnidu vytiahnuť z vlasu je vlastne celkom náročné.
Aby sme nezabudli, spolu s umytím vlasov – celej rodine, bez ohľadu na pociťované ťažkosti – je potrebné vymeniť obliečky, plachty a uteráky samozrejme hneď hodiť do práčky. Ak chcete byť radikálni, odporúčam obmeniť aj celú zbierku čačiek-mačiek do vlasov – sponky, gumičky, čelenky, hrebene. Stačí, že na jednom predmete z menovaných ostane jedna hnida a máte opäť život vo vlasoch 😉
… chcela som pokračovať rozprávaním o živote v črevách, ale vidím to na ďalší samostatný príbeh…
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.