Život priživujúci sa na našom tele môže byť NA nás, ale môže byť aj V nás. Predošlý príbeh bol o vonkajších parazitoch často trápiacich nemáloktoré dievčatá (či dlhovlasých chlapcov). Dnešný príbeh bude o vnútorných parazitoch, ktorí nemajú preferencie dievča/chlapec, keďže sa ich život neodvíja od dĺžky a počtu vlasov. Život vnútorných parazitov zväčša závisí skôr od „zlozvykov“ našich detí, od ktorých sa ich ako rodičia snažíme krvopotne odúčať.
Jedná sa hlavne o zlozvyky typu – dávanie si všetkého do úst vrátane piesku, kamienkov, či iných dobrôt z ihriska, špáranie si v nose v rámci ochutnávania, pozorovania a jedenia vlastných šušňov, či kúsanie nechtov. Tieto tri druhy zlozvykov sú vcelku prepojené a úzko súvisia s možnosťou požitia vajíčok parazitov.
Vajíčka parazitov sú väčšinou súčasťou výkalov – či už ľudských, ale niekedy aj zvieracích. Pretože veľa z nich obýva tráviaci trakt, v ňom žijú, v ňom sa množia a ním sa aj dostávajú von z jedinca, na ktorom parazitujú. Parazity sú v tomto veľmi záludné, keďže ich vajíčka alebo niekedy cysty vykazujú úžasnú odolnosť voči vonkajšiemu prostrediu. Z toho vyplýva, že také vajíčko, či cysta vie čučkať v piesočku aj dobrý mesiac, či viac, kým dostane príležitosť pokračovať vo svojom životnom cykle (rozumej – dieťa si dá piesok do úst alebo si po hre v piesku bude špárať v nose, či bude jesť bez umytia rúk mydlom a parazit sa pekne krásne dostane do tráviaceho traktu). Také vírusy a baktérie, na naše šťastie, po dopadnutí na zem alebo nejaký povrch po určitom čase – minúty až hodiny, málokedy dni – strácajú životaschopnosť a po tej dobe už nám nemôžu ublížiť. Avšak také vajíčko parazita si vie počkať hodnú chvíľu, kým dorazí do nášho čreva. Vtedy však veľmi rýchlo pochopí, že je zase „doma“ a rozbehne sa do ďalšieho svojho vývojového štádia.
Ďalšie vývojové štádium spočíva zjednodušene v raste a tvorbe potomstva. To všetko samozrejme na náš úkor. Tie živiny, čo potrebuje na rast, si vezme od nás. A keďže sa začne množiť, trošku nabúra naše črevné prostredie, zaberie priestor iným mikroorganizmom, s ktorými si naše telo nažíva v mieri a vytlačí tých našich dobrákov do ústrania. Proste uzurpujú si to tam u nás a s tým môžu prísť rôzne zdravotné ťažkosti.
Asi najjednoznačnejšími a najľahšie zaznamenateľnými zmenami zdravotného stavu sú zmeny funkcie tráviaceho traktu. Deti, či dospelí, ktorým to vnútri v čreve žije, môžu mať zmeny stolice – niekedy riedku, niekedy formovanú, niekedy s hlienom, niekedy aj s krvou, niekedy spenenú, niekedy mastnú. Fantázií parazitov sa medze nekladú, takže to môže byť naozaj rôznorodé. Taktiež môžu byť prítomné bolesti brucha, ťažšie trávenie, príp. občas aj dáke zvracanie. Toto si už väčšina matiek, či jedincov všimne a rieši to so svojím lekárom.
Sú však aj iné možnosti, ako nám telo môže naznačiť, že to v nás žije. Strata hmotnosti, bledosť z dôvodu chudokrvnosti (anémie), kŕče, padanie vlasov, lámanie nechtov, kvasinkové infekcie dutiny ústnej, či pohlavných orgánov, zmeny na jazyku, časté afty. Keďže nám parazity berú naše živiny, môže sa to odraziť všakovako. U niekoho bude chýbať železo (anémia), u niekoho vitamín B12 (opäť anémia, len iného druhu), u niekoho horčík, či vápnik (kŕče v svaloch), u iného zinok (vlasy, nechty). A u niekoho bude hlavne menej glukózy, či všeobecne živín a bude stále viac a viac unavený. Áno, mala som pacientku a nebola to škôlkarka, ktorá mi počas vyšetrenia zaspala na ambulancii. Jej mama ju priviedla na vyšetrenie po tom, ako sa kvôli únave vypýtala domov z oslavy, na ktorú sa tešila niekoľko mesiacov. Vyšetrila som jej hádam všetko, čo som mohla, a to dieťa malo všetko od hora dole v poriadku. V krvi neboli žiadne známky nedostatočného vstrebávania živín, či minerálov. ALE v stolici mala mrle.
Nuž, mrla ľudská alebo oficiálne Enterobius vermicularis, je, viac ako si myslíme, častý parazit, ktorý sa netýka len malých detí, ktoré dávajú všetko do úst. Týka sa aj školákov a týka sa aj dospelákov. Len je to hlúpa téma, málo sa o nej hovorí, a preto sa aj málokedy na túto možnosť myslí a preliečuje sa preto menej, ako by možno bolo potrebné. Tieto 1-2 mm biele červíčôčky obývajú hrubé črevo a nadránom kladú vajíčka v okolí konečníka.
Všeobecne známy príznak svrbenia riťky u malých detí, najmä zrána, by mal byť pre každého alarmujúci a smerujúci k pediatrovi pre adekvátnu liečbu. Neodporúčam veľmi spoliehať sa na diagnostiku zo stolice, lebo sa, žiaľ, stáva, že, aj napriek tomu, že rodičia na vlastné oči parazity videli, stolice vyšli negatívne. Takže, ak riťulka svrbí, chce to mebendazolčekovú tabletku alebo albendazolový sirup.
Veľakrát však tento špecifický príznak chýba, ale dieťa, či žena, máva opakované výtoky, či infekcie močových ciest alebo malé dievčence len udávajú svrbenie genitálu. Samozrejme, je na mieste vyšetriť moč. Ak je však moč úplne v poriadku a ťažkosti trvajú, treba zvážiť, či sa nejedná o mrle.
Ďalším pomerne nešpecifickým symptómom, ktorý je skôr na pobavenie, ale predsa, bodaj by Vám ostal v mysli, je škrípanie zubami. Môže tiež značiť enterobiózu. A môže značiť aj zväčšenú nosovú mandľu. Každopádne, dlhodobé škrípanie zubami si zaslúži zmienku u pediatra.
Tým, že parazity nielen berú to, čo potrebujeme, ale aj tvoria nejaké svoje výlučky, či chemoaktívne látky, aj tieto nám môžu spôsobovať ťažkosti. V tomto zmysle môže zamorenie črevnými parazitmi vyvolávať aj psychické zmeny alebo nazvimeto dráždenie nervovej sústavy. Čo znamená, že deti alebo aj dospelí môžu byť podráždenejší, úzkostnejší, s výraznejšími emočnými výkyvmi, nesústredení (to môže súvisieť aj so svrbením) alebo napr. majú výraznú chuť na sladké. Toto rady robia aj kvasinky, ale aj o parazitoch je to tak trošku známe. Jednoducho potrebujú glukózu na energiu, tak si ju vypýtajú…
Ako vidíte, problém črevných parazitov alias nechcených obyvateľov nášho čreva je vcelku pestrý a treba si aj povedať, že to osobne považujem za akúsi normálnu súčasť detského obdobia. Neznamená to však, že tie deti necháme trápiť sa. Preto sa budem len tešiť, ak vám niečo z týchto riadkov utkvie v pamäti a včas necháte preliečiť vášho potomka. Zároveň ich treba práve pre tento zdravotný problém, čo najskôr učiť správnej hygiene – umývaniu rúk mydlom po návrate zvonka, pred jedlom a po stolici. A strihajme malým deťom nechty tak často, ako sa len dá. Aby im za nimi ani náhodou neostalo dáke vajíčko črevného parazita, ktoré by si následným pošpáraním v nose, zaviedli tam, kde sa dotyčný votrelec opäť „prebudí k životu“…
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.