Posledné mesiace ma celkom prenasledovali kliešte. Najprv som našla prvého kliešťa dcére už niekedy v marci, či apríli, a potom sa na mňa kliešte valili na ambulancii, od kamarátiek, či ako požiadavka na článok. Dala som si trošku načas, nech nazbieram skúsenosti, otázky laické, či profesionálne a vyhľadám odpovede slovenské, či anglické.
Prečo sa o kliešťoch toľko rozpráva? Lebo prenášajú choroby. Lebo sa dá na niektoré z nich nepovinne očkovať. Lebo ich je z roka na rok viac a dokonca stúpa ich výskyt smerom k oblohe (rozumej – nachádzame ich vo vyšších nadmorských výškach, ako tomu bolo pred pár rokmi). Aj napriek tomu som sa však viac menej utvrdila v mojich doterajších presvedčeniach a pokúsim sa vás predovšetkým upokojiť a prenastaviť vašu optiku smerom k prevencii a znalosti vedieť si s kliešťom poradiť sám a, čím skôr.
Úplne najdôležitejšie je uvedomiť si, že nie každý kliešť je zásobárňou vírusu, či baktérie. Tiež sa s nimi nestretnete úplne hocikde. Vyskytujú sa hlavne v trávnatých porastoch, na lúkach, viac v listnatých, než ihličnatých lesoch a potrebujú na svoj život pomerne vlhké a svieže prostredie, vo veľkej väčšine prípadov, do nadmorskej výšky 800 m.n.m. Kamošia sa s teplotou nad 5°C a pod 25°C. Takže pri 30-stupňových horúčavách sa viac menej nemusíte obávať toho, že vám kliešť vylezie po steble trávy na nohu. Áno, kliešť vylezie, resp. prichytí sa na Vaše dolné končatiny, keď prechádzate lúkou alebo nízkym porastom. Nepadá zo stromu na naše plecia.
Ako odporúčam postupovať?
2. Z prírody rovno do vane – po návrate z potenciálne kliešťovorizikového výletu, dáme dietky rovno do vane. Tam oblečko povyzliekame a riadne vytrasieme – možno práve ztrasiete dákych snažilcov a záujemcov o vašu krv/krv vašich detí. Následne dieťa riadne osprchujeme, ideálne aj hlavu, a pri sušení pozrieme od hlavy po päty. Hľadáme malú čiernu bodku s 8 nožičkami, ktorá s obľubou vyhľadáva záhyby a teplé zákutia ľudského tela. Čiže prezrieme dieťa za ušami, na krku, pod pazuchami, v lakťoch, zákolenných jamkách, medzi prstami nôh, v slabinách, v okolí genitálu a medzi pólkami zadku.
3. Ak sme našli votrelca, neodkladne sa pustíme do práce. Miesto zaklieštenia vydezinfikujeme (čímkoľvek, čo doma máme), vezmeme si pinzetu, chytíme ňou kliešťa, čo najbližšie pri pokožke, a kývavým pohybom sa ho pokúsime vytiahnuť (návodov na internete je bárs veľa, neváhajte si to mrknúť a priebežne preopakovať). Keď ho vytiahneme, kliešťa zneškodníme (spálime v ohni na plynovom sporáku/rozpučíme/ako sa vám ľúbi – fantázií sa medze nekladú), miesto opäť vydezinfikujeme a môžeme si poznačiť dátum.
Údaj o zaklieštení je informácia, ktorá je pre nás dôležitá a zásadná. Ak sa vám alebo vášmu dieťaťu po tom, ako malo kliešťa, objaví niekde na tele červený fľak (elipsa, ovál, rôznotvarý fľak alebo aj viac fľakov), ktorý je ohraničený od ostatnej pokožky (vidíte hranicu oválu, či mapovitého fľaku), môže sa jednať o tzv. erythema migrans. Ten je, po posúdení lekárom, dostatočným dôvodom na liečbu antibiotikami. Ak sa u vás po zaklieštení vyskytnú príznaky virózy – únava, zvýšená teplota, bolesť hlavy, či kĺbov, budete sa doma liečiť akoby ste mali virózu a postupovať podľa rád vášho ošetrujúceho lekára. Ak by sa k týmto symptómom pridala úporná bolesť hlavy, príp. s vracaním, či svetloplachosťou, či zmeny vedomia – dotyčný bude trošku „mimo“ – dezorientovaný, či zvláštne alebo nezvyčajne sa chovajúci, vyhľadáte neodkladne lekársku pomoc – lebo takto približne vyzerá obraz kliešťovej encefalitídy (zápalu mozgu). Avšak v tomto prejave je dané ochorenie v našich podmienkach pomerne zriedkavé a u detí zriedkavejšie než u dospelých.
Oveľa častejší je “fľak“ na koži a ten určite treba, čím skôr nechať vyšetriť lekárom. Budem sa však opakovať – našťastie, ak odstránime kliešťa včas – boreliózu a teda „fľak“ nám neposunie. Preto je najnajnajzásadnejšia prevencia a činy:
Repelent + vaňa + pinzeta
Howk, dohovorila som.
Prečítajte si
Niektoré knižky, ktoré som čítala na matersko-rodičovskej dovolenke ma obohatili viac, niektoré menej a niektoré mi stále priebežne pomáhajú. Preto vám spisujem moje tri tipy. Čoskoro ich pribudne viac.
Ako sa zachovať a čo robiť v náhlych situáciách, ktoré niekedy hraničia s ohrozením života, či zdravia našich drobcov? Prvá pomoc u detí je predovšetkým v úvode odlišná od tej, ktorú poskytujeme u dospelých.
Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas.
Materské mlieko, umelá mliečna formula a či príkrm? Kedy začať a čím sa riadiť? Som zlá matka, ak nedojčím? Čo je to antirefluxové či hypoalergénne mlieko?
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že nie každá zvýšená teplota, znamená hneď, že dieťa sa má zle, lebo má horúčku. Prečítajte si náš blog a zistite, aký je rozdiel v týchto pojmoch a čo robiť pri takejto situácii.