Ochorenie sa najčastejšie spustí v troch obdobiach života. V malom detskom veku, škôlkárskom, v neskoršom detskom veku, resp. v období nástupu puberty, a potom v piatej dekáde života. Čím je osoba staršia v čase diagnózy, tým menej špecifické zvyknú byť príznaky ochorenia.

U malých detí sú najčastejšie typické príznaky z tráviaceho traktu. Nafúknuté bruško, bolesti brucha, hnačkovité páchnuce stolice. Všetky tieto znaky súvisia so zápalom v oblasti dvanástorníka, kde vznikajú vredy sliznice a tie sú bolestivé. Bolesť prichádza približne dve hodinky po jedle. Keďže sa autoimunitným procesom ničia črevné klky, ktoré slúžia na vstrebávanie všetkých živín, tieto deti nepriberajú, resp. chudnú, môžu byť chudokrvné, z nedostatku minerálov môžu trpieť svalovými kŕčmi, či zmenami nálad. A zmeny stolice súvisia s tým, že to, čo sa nevstrebe v tenkom čreve postupuje do hrubého čreva, tam tieto látky natrávia baktérie hrubého čreva a tým vznikajú plyny, nafukovanie brucha a tiež kyslastý zápach stolice, či zmeny jej konzistencie a spenenosť.

U väčších detí už bývajú príznaky menej typické. Častokrát zaznamenáme spomalenie rastu, neskorý nástup puberty, náladové zmeny, nesústredenosť, chudokrvnosť, ktorá nereaguje na liečbu železom, padanie vlasov, osteopéniu, kazivosť zubov a niekedy nemajú deti žiadne evidentné príznaky.

Prejavy u dospelých môžu byť ešte ťažším diagnostickým orieškom, pretože častokrát vyzerajú ako problém z úplne iného súdka. Neplodnosť u žien, opakované potraty, či predčasná menopauza. Únava, či depresívne ladenie. Zápcha. Osteoporóza. Bolesti hlavy. Časté afty v dutine ústnej. Kožné prejavy.