Opakovane sa mi stalo pri vychádzkach s kamarátmi a deťmi, že som počula staré známe – „Nepi z tej fľaše, to nie je tvoja, mohla by si ochorieť.“ Alebo „to nie je tvoj pohár, nepi z neho, mohol by si ochorieť!“ Čo myslíte, je to tak? Hovoríte to aj vy vašim deťom? Môžu ochorieť, ak budú piť z pohára či fľaše ich kamoša, či kamošky?
Odpoveď nie je tak jednoznačná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Avšak, čo je pravda, veľmi často sa tento výrok vzťahuje predovšetkým na dieťa so sopľom, či kýchajúce dieťa. Často sa vám nestane, že idete von s dieťaťom, čo má horúčku alebo vracia, prípadne hnačkuje. Také dieťa je zväčša doma, lebo sa jednoducho nemá dobre. Je síce pravda, že taký rotavírus dieťa vylučuje stolicou aj po zotavení ešte niekoľko mesiacov, ale aj tak je pravdepodobnosť prenosu tohto ochorenia cestou pohára, či fľaše vcelku biedna. Čo sa týka sopľa a kašľa, či iných prejavov infekčných ochorení dýchacích ciest, tie sa požitím neprenášajú…
Vysvetlime si to teda trošku bližšie, najlepšie aj s nejakými príkladmi, však?
Požitím a teda cestou úst sa prenášajú infekčné ochorenia s tzv. fekálno-orálnym prenosom a teda stolicovo-ústnym. To znamená, že infekčné čiastočky sú v stolici, a keď si niekto neumyje ruky po veľkej potrebe, následne sa rukou dotkne pohára, či jedla a vy to potom zjete, či sa z toho pohára napijete, môžete ochorieť. V dnešnej dobe sa to môže stať v škôlke, kde si deťúrence už utierajú riťulku samé alebo povedzme niekde v prírode, keď to na nás príde a nemáme si zrovna, kde umyť ruky mydlom.
Vybavila sa mi scéna z filmu „S Tebou mně baví svět“, ktorú asi všetci poznajú. Keď malý Pepík, potreboval ísť kakať a tatík mu potom utrel prdelku ihličím. Nuž tak, tam sa jednak umyla riťka len snehom a ruky sa asi neumyli vôbec. Keby si ten Pepík (po tom zážitku s ihličím, ktoré určite riadne svrbelo) náležite poriadne poškriabal prdelku a potom by sa svojou špinkavou rukou napil čajíka z termosky tak, že by sa dotkol aj okraja, z ktorého sa pije, tak, a keby po ňom pije Dášenka, či Kačenka, či Bertík, či Miško, bol by to problém. Ak by milý Pepa mal žltačku typu A, akýkoľvek gastrovírus (rotavírus, adenovírus, norovírus a iné), chorobu ruky-nohy-ústa, helicobacter pylori či mrle mohli by to dostať aj kamaráti!
Zdroj: unsplash.com
Lenže, ako píšem, keby má gastrovirózu, asi by nešiel na expedíciu Ydykseb. Takisto by nešiel s chorobou ruky-nohy-ústa. Takže nám zostávajú v hre ešte žltačka typu A, helicobacter pylori a mrle. Žltačka typu A bola za čias našich rodičov pomerne bežná. Síce nie tak, ako je to ešte stále v afrických, ázijských, či juhoamerických krajinách, ale, kde-tu sa stalo, že malo dieťa žltačku. No dnes, je žltačka pomerne zriedkavá. Navyše je možné veľmi efektívne očkovanie, ktoré je určite odporúčané pred nástupom do kolektívu. Myslím si však, že za bežných okolností, našim deťom žltačka zo spoločného pohára nehrozí. Helicobacter pylori je pomerne bežná infekcia, ale, vyskytuje sa častejšie v dospeláckej populácií. U malých detí, ktoré si zvyknú dávať všetko do úst a striedať si poháre, je to skôr vzácnosť. Takže, za mňa, opäť, skôr mimo hry 😉 Ostávajú nám ešte mrle… Hm… To je kapitola sama o sebe. Ak si vezmem, že skoro každé dieťa dá niekedy v období medzi prvým a tretím rokom života do úst piesok a niektoré to robia dokonca s úľubou pozerajúc sa na rodiča, ktorého pohľad vraví – Daj to von! Okamžite ten piesok vypľuj!, tak mi ten pohár príde zase celkom neškodný.
Takže zdá sa, že síce si pohárom môžeme uhnať hnačku, či vracačku, či možno dáke mrle, či ruky-nohy-ústa, ale jednak to naše dieťa určite prežije a druhak, tá pravdepodobnosť je dosť malá.
Zdroj: unsplash.com
Choroby dýchacích ciest
Úplne iná kapitola sú choroby dýchacích ciest. Infekcie dýchacích ciest sa prenášajú predovšetkým kvapôčkami z infekčných sekrétov. Čiže kašľaním, kýchaním a sopľom. Avšak tieto kvapôčky musia pristáť v dýchacích cestách alebo musia byť vo veľmi krátkom čase zavedené na sliznicu dýchacích ciest – nosa, povedzme oka (to je prepojené slzným kanálikom s nosom). Ak však tieto kvapôčky dopadnú na predmet a dieťa ten predmet oblizne alebo sa povedzme napije z pohára, na ktorom pristál sopeľ chorého dieťaťa, dostane sa táto infekčná častica do tráviaceho traktu a tam nie sú pre ňu vnímavé bunky. Práve naopak. Mikroorganizmus je natrávený, deaktivovaný, v čreve rozložený na malé častice, tzv. antigény. A tie následne pri vstrebávaní z čreva do krvi prichádzajú do kontaktu s bielymi krvinkami, tieto antigén rozpoznajú a začnú tvoriť protilátky. Alebo iným spôsobom rozbehnú imunitnú reakciu, ktorá zabezpečí, že, keď najbližšie príde tento antigén na sliznicu dýchacích ciest a spôsobí tam zápal, či rozbehne sa tam chorobný proces, biele krvinky už budú tento antigén poznať. Rýchlejšie začnú tvoriť správne protilátky, zaktivizujú to, čo už si nacvičili. Vďaka, čomu? Zhltnutému antigénu – baktérií, vírusu. Čiže v konečnom dôsledku sa stáva presný opak – Napiješ sa z cudzieho pohára – Super – Ďalšiu chorobu zvládneš omnoho lepšie. Alebo dokonca neochorieš 😉
Ak sa Vám to zdá neuveriteľné, čo sa vám asi nečudujem, skúste si prečítať z čoho pozostáva Bronchovaxom. Liek, ktorý slúži na posilnenie imunity u často chorých detí. Tento preparát je vlastne zmesou súčastí rôznych baktérií, ktoré najčastejšie spôsobujú infekcie dýchacích ciest. Pravidelne papáte tieto súčiastočky – antigény a tým sa váš imunitný systém trénuje. Z čoho vyplýva, že, ak iným spôsobom budeme papať súčiastočky baktérií alebo aj celé povedzme, malo by to fungovať rovnako.
Osobne si dokonca myslím, že to, že malé deti dávajú všetko do úst, nie je len tak. Je to práve pre toto. Oni vedia, že tam sú tie antigény. Oni to cítia svojimi chemoreceptormi, ktoré my už nevieme používať. Ale im to ešte funguje, oni to ešte vnímajú a presne vedia, čo potrebujú pre zdravý vývin. Potrebujú toho ochutnať a pooblizovať, čo najviac. Aby, čo najviac antigénov stretli a naučili sa tvoriť protilátky a boli potom menej chorí.
Môže to znieť poburujúco a môžete mať pocit, že hádam nechcem povedať, že im máte dovoliť dávať všetko do úst! Nuž, úprimne, sama s tým bojujem. Sama sa radšej zamestnám rozhovorom s kamoškou, aby som neregistrovala, čo všetko si dajú do úst. Keď to vidím, automaticky im vysvetľujem, že do úst patrí len jedlo a pitie… No, ak sa na to pozriem čisto racionálne, musím si priznať, že oni to asi naozaj potrebujú. A, hlavne, u nás nedostanú ani choleru, ani týfus, ani žiadnu hroznú vec. Skôr im hrozia zo zeme (a to, podotýkam, zo zeme vonku, nie doma) dáke črepiny, či vdýchnuteľné čiastočky, ako choroby. Naozaj… Takže pri veľkom sebazaprení, som tej mladšej dovolila párkrát riadne pooblizovať zväzok kľúčov. A opakovala som si v duchu, že je to pre ňu to najlepšie… No bolo to pre mňa náročné…
Preto, ak ste, ako ja, skúste to po troške – dovoliť im dávať veci do úst. A, ak sa napijú od kamoša, naozaj to nemusíte riešiť. Pogratulujte im, že to stihli skôr, než by ste ich mohli zastaviť. Ak ste z tých salámpárkových mamín, čo neriešia, čo ich deti dávajú do úst – úžasné – veľmi sa snažím vám podobať. Lebo, čisto logicky, to robíte proste skvele! 😉
Prečítajte si
Antioxidanty sú rôzne látky rozličnej chemickej štruktúry, ktoré majú jednu spoločnú vlastnosť. Dokážu viazať voľné elektróny. Čo to znamená? Ako ovplyvňujú naše zdravie? A ako si nimi obohatiť nielen jedálniček, ale aj život?
