O tom, ako infekčné choroby dostaneme, kde ich chytíme a, ako ich my lekári vieme rozpoznať…
Kde to chytil?
„A, kde to chytil? Ten zápal pľúc? Odkiaľ to má?‘‘ Takúto otázku som dnes dostala a uvedomila som si, že nie je prvá a určite ani posledná. Túto otázku si kladie aj veľa rodičov a ľudí, len sa nie každý odváži ju povedať nahlas. Hlavne nie pred lekárom. Dnes vám poviem niečo o infekčných ochoreniach. Nie o dlhodobých chronických, ale o bežných chorobách – infektoch. Predovšetkým infektoch dýchacích ciest. Gastroinfektom sa povenujeme zase niekedy inokedy.
Zdroj: pexels.com
Ako sa ochorenia prenášajú?
Prenos ochorení dýchacích ciest prebieha najčastejšie tak, že chorý človek, ktorý kýcha alebo kašle, okašle druhého človeka. Čiže napríklad stojíte v MHD, niekto vedľa Vás zakašle, a keď je to človek vašej výšky a zakašle Vaším smerom, existuje veľká pravdepodobnosť, že vykašlané kvapôčky pristanú vo Vašich dýchacích cestách a teda v nose, či pootvorených ústach. Taktiež sa môže stať, že infikovaný sekrét z nosa vám chorý človek podá napríklad podaním ruky, ktorou si ten nos utrel a vy si svojou rukou poškrabete nos. A šup, je to tam – infikovaný sekrét je vo Vašom nose. Tento prenos je v súčasnej situácii napríklad v tej mhd takmer nemožný, keďže všetci nosia rúška. Avšak môže sa stať, že chorý si poškriabe nos ešte vonku mimo autobusu, a keď nastúpi, chytí sa tyče osoplenou rukou (tu sa jedná o mikročastice sopľa, neviditeľné pre nás, samozrejme) a vy sa tej tyče chytíte po ňom, potom si pod rúškom poškrabete nos a je to tam! A deti, najmä tie škôlkárske a menšie, ako všetci dobre vieme, dávajú častokrát veľa vecí do úst a radi si špárajú v nose. Takže si veľmi ľahko zanesú do nosa nejakú infekciu. Tento popísaný prenos je rovnaký pre vírusy aj pre baktérie, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest.
Kým sa však dostanete k lekárovi, môžete určite začať doma vitamínmi – predovšetkým C a B. Ak má Vaše dieťatko už viac ako tri roky a nedávate mu pravidelne vitamín D, v chorobe určite nasaďte aj ten. Vitamín B môžete podávať raz denne, približne 5kv. u malých detí, 10kv. povedzme u 2-3 ročných detí. Na krabičke je údaj o používaní až od 3 rokov. Neľakajte sa. Je to tak kvôli štúdiám, ktoré sa nemôžu robiť na tak malých deťoch. Ale napríklad také predčasne narodené deti dostávajú vitamíny skupiny B pravidelne už od narodenia. Takže, ak je Vaše dieťa choré, určite mu pár dní podávania vitamínu B neuškodí. Práve naopak mu môže pomôcť. Vitamín C, môžete podávať aj 3x denne a najlepšie je, ak ho nakombinujete s čerstvým ovocím na desiatu a olovrant pri deťoch, ktoré už ovocie jedia. Vždy je fajn, ak viete dodať vitamíny v prirodzenej forme. Za bežných dní to úplne stačí. Avšak v chorobe nie je na škodu navýšiť vitamín C, aby ho telo dostalo opakovane v priebehu dňa. Čo telo nepoužije, to sa vyciká.
Zdroj: pexels.com
Dostávame sa teda k odpovedi na otázku – Kde to chytil? Nuž niekde. Niekde, kde niekto kašľal, či kýchal – v mhd, v škole, v obchode, niekde, kde sa pohybujú ľudia. Čím je ich tam viac, tým je väčšia pravdepodobnosť, že niekto bude kýchať, kašľať, sopliť a môže posunúť svoje infikované kvapôčky niekomu inému.
Veľakrát som to mamičkám vysvetľovala, že choroby nelietajú vo vzduchu a neskočia na Vás v lese, či pri jazere. Choroby chodia s ľuďmi. A ľudia dávajú tie mikročiastočky na predmety a z tých predmetov sa tie čiastočky dostávajú k iným ľuďom. Peniaze sú skvelý vektor. Mobily sú fantastický vektor. Výťahové tlačítka, oooooo to je skvelý spôsob prenosu. Kľučky na dverách. Jednoducho nielen priama spŕška z úst chorého do nosa zdravého pri kašli, či kýchaní, ale aj neviditeľné presuny infekčných častíc cez predmety, ktoré prejdú stovkám ľudí cez prsty.
Jednoducho v tom momente a u toho človeka, zaúraduje ten vírus alebo tá baktéria takým spôsobom, že spôsobí práve nejakú chorobu. U iného človeka by práve v tom momente a práve ten vírus nespôsobil vôbec nič. To je tá krása ľudskej pestrosti. To ešte nehovoríme o psychike a iných faktoroch, ktoré vstupujú do toho, či ochoriete a, ako vážne ochoriete. Treba však doplniť, že, ak by sa stalo, že sa u dieťaťa vyskytne zápal pľúc alebo zápal stredného ucha viac ako dvakrát za rok, vtedy už je potrebné zamyslieť sa nad imunitou dieťatka a zvážiť imunoalergologické vyšetrenie. Avšak bežné sopľokašle, ktoré ostávajú v horných dýchacích cestách a sú prevažne bez horúčok, môžu byť v škôlkarskom veku časté (áno, aj každý mesiac) a vyžadujú vyšetrenie u špecialistu len v špecifických prípadoch.
Špecifické príznaky ochorení
Keď už sme si vysvetlili, čo robí choroby a ako sa prenášajú, môžeme si povedať pár príkladov zo špecifických príznakov niektorých ochorení. Ako my lekári vieme, či sa jedná o zápal pľúc alebo priedušiek?
Angína – obrovské červené mandle, s hnisavými bielymi bambuľkami, horúčky cez 38 zo dňa na deň.
Zápal prínosových dutín, či zápal nosohltana – vzadu na stene hltana zteká zhora z nosa nadol hustý zelený hlien – blééééé.
Zápal hrtana – laryngitída – zachrípnutý hlas, štekavý kašeľ.
Zápal stredného ucha – parketa otorinolaryngológov, ale aj my všeobecniari sa vieme pozrieť do otoskopu a uvidíme, resp. neuvidíme reflex bubienka – vtedy vieme, že v strednom uchu nie je všetko tak, ako má byť.
Zápal priedušiek – veľmi špecifický zvuk počuteľný fonendoskopom – pískanie a vŕzganie. Naozaj. Pri výdychu. Keď zaliečite, zmiznú.
Zápal pľúc – spočiatku je počuteľné oslabené dýchanie na tej strane, kde je zápal. Preto počúvame vždy obe strany na striedačku. Aby sme si porovnali, či je počuť dýchanie rovnako. A keď nie je, rozbieha sa zápal. Ak počúvame zápal pľúc neskôr, tak môžeme počuť rôzne zvuky – chrôpky alebo praskanie bublín. Bublinky praskajú malé, stredné a veľké. Fakt! Počúvate a v duchu vidíte tú veľkosť. Zaliečite, zmiznú.
Zdroj: pexels.com
A čo liečba?
A na záver niečo aj k liečbe… Ak predpokladáme vírusový zápal, napríklad laryngitída a zápal priedušiek sú skoro vždy vírusové, máme možnosť tzv. symptomatickej liečby. Čiže otvoriť priedušky, rozpustiť hlien, potlačiť zápal, podporiť imunitu, znížiť tvorbu sekrétu. Ak predpokladáme bakteriálny zápal – angína, zápal stredného ucha, zápal pľúc, ak je s horúčkami, vtedy sú na mieste aj antibiotiká. Keď sa už nasadia, potrebná je dostatočne dlhá liečba. Dieťa sa má lepšie častokrát už na druhý deň, ale aj napriek tomu treba užívať antibiotiká dostatočne dlhú dobu.