Mikrobiómik náš najmilší, ktorý si v tele našom,
Posilni sa flóra Tvoja,
Príď diverzita Tvoja,
Buď sila Tvoja,
Ako v čreve, tak i na koži,
Imunitu silnú daj nám dnes
A odpusť nám občasné stravovacie prešľapy
Ako aj my odpúšťame svojim živiteľom,
A neuveď nás do choroby,
Ale posilni organizmus náš!
Posilni sa flóra Tvoja,
Príď diverzita Tvoja,
Buď sila Tvoja,
Ako v čreve, tak i na koži,
Imunitu silnú daj nám dnes
A odpusť nám občasné stravovacie prešľapy
Ako aj my odpúšťame svojim živiteľom,
A neuveď nás do choroby,
Ale posilni organizmus náš!
Týmto úvodom nemám v úmysle si robiť z nikoho a ničoho posmech, len mám v posledných týždňoch stále väčšiu a väčšiu úctu v náš mikrobióm. Naozaj nadobúdam pocit, že práve mikrobióm je alfou a omegou nášho zdravia, fyzického aj psychického.
Či tomu veríte, či nie, no sú to vlastne už vedecky dokázané fakty, že mikrobióm vplýva nielen na našu imunitu, ale aj na našu náladu, psychiku celkovo, dokonca inteligenciu, hormonálne procesy v našom tele a zdá sa, že ovplyvňuje aj našu genetickú informáciu. Práve mikrobióm je možno ten, čo spôsobuje, že genóm, s ktorým sa rodíme, nemusí byť taký istý, ako ten, s ktorým budeme umierať. Čo znamená, že naším spôsobom života dokážeme cez mikrobióm ovplyvňovať to, či v budúcnosti budeme žiť dlho alebo krátko, či budú naše deti silné a zdravé, či budeme mať ťažkosti so srdcom alebo demenciou, a tak ďalej, a tak podobne.
Zdá sa Vám to neuveriteľné? Jasné, je to neuveriteľné. Ale to, že mikrobióm je súčasťou imunitného systému je fakt. A to, že imunitný systém je úzko prepojený s nervovým a hormonálnym, je tiež obyčajný fakt. A ešte viac je zrejmé, že práve tento komplexný imuno-neuro-humorálny systém je stále tou časťou medicíny a vedy o človeku, ktorej na molekulárnej úrovni ešte celkom nerozumieme.
Tak, ako sme si kedysi mysleli, že najúžasnejšou jednotkou nervovej sústavy je neurón, ktorý je na vrchole všetkého, a potom sme zistili, že to tak vlastne nie je. Že šéfmi nervovej sústavy sú akési špecializované makrofágy, ktoré sa volajú mikroglia a tie živia neuróny a tak vlastne rozhodujú o tom, čo budú neuróny robiť a, čo nie. A takto isto, dnes, začíname pozorovať, že nie my, človek, náš mozog, ale náš mikrobiómik rozhoduje o tom, aké metabolické procesy sa dajú do chodu, aké gény sa zapnú a vypnú a, ako bude fungovať alebo nefungovať náš imunitný systém. A teda imuno-neuro-humorálny systém. Lebo sú jednoducho tak úzko prepojené, ako je prepojená voda v riekach s vodou v moriach. A, aby som to teda povedala úplne správne, aj naša myseľ má v tomto procese veľkú úlohu. Práve tým, že, ako myslíme a konáme, či rozmýšľame, tak sa mení aj náš mikrobióm ☺
A preto, že od mikrobiómu závisí tak veľa, je nesmierne dôležité, ako sa k nemu budeme správať, ako ho budeme živiť, čím sa budeme živiť… Čo budeme jesť. Či budeme nad tým rozmýšľať alebo nie. Či skúsime navýšiť v strave práve tie potraviny, ktoré sú pre mikrobióm pochúťkou a vzpružením alebo im dáme to, čo ich diverzitu utlmí, potlačí, či zmení ich funkcionalitu tak, že sa naše telo bude mať zdravotne horšie.
Zdá sa Vám to neuveriteľné? Jasné, je to neuveriteľné. Ale to, že mikrobióm je súčasťou imunitného systému je fakt. A to, že imunitný systém je úzko prepojený s nervovým a hormonálnym, je tiež obyčajný fakt. A ešte viac je zrejmé, že práve tento komplexný imuno-neuro-humorálny systém je stále tou časťou medicíny a vedy o človeku, ktorej na molekulárnej úrovni ešte celkom nerozumieme.
Tak, ako sme si kedysi mysleli, že najúžasnejšou jednotkou nervovej sústavy je neurón, ktorý je na vrchole všetkého, a potom sme zistili, že to tak vlastne nie je. Že šéfmi nervovej sústavy sú akési špecializované makrofágy, ktoré sa volajú mikroglia a tie živia neuróny a tak vlastne rozhodujú o tom, čo budú neuróny robiť a, čo nie. A takto isto, dnes, začíname pozorovať, že nie my, človek, náš mozog, ale náš mikrobiómik rozhoduje o tom, aké metabolické procesy sa dajú do chodu, aké gény sa zapnú a vypnú a, ako bude fungovať alebo nefungovať náš imunitný systém. A teda imuno-neuro-humorálny systém. Lebo sú jednoducho tak úzko prepojené, ako je prepojená voda v riekach s vodou v moriach. A, aby som to teda povedala úplne správne, aj naša myseľ má v tomto procese veľkú úlohu. Práve tým, že, ako myslíme a konáme, či rozmýšľame, tak sa mení aj náš mikrobióm ☺
A preto, že od mikrobiómu závisí tak veľa, je nesmierne dôležité, ako sa k nemu budeme správať, ako ho budeme živiť, čím sa budeme živiť… Čo budeme jesť. Či budeme nad tým rozmýšľať alebo nie. Či skúsime navýšiť v strave práve tie potraviny, ktoré sú pre mikrobióm pochúťkou a vzpružením alebo im dáme to, čo ich diverzitu utlmí, potlačí, či zmení ich funkcionalitu tak, že sa naše telo bude mať zdravotne horšie.
Zdroj: unsplash.com
Aké sú teda potraviny, za ktoré sa nám náš mikrobióm poďakuje?
Potraviny bohaté na probiotiká alebo prebiotiká. Oboje sú dôležité. Oboje by sme mali mať na každodennom stole.
Niekto si možno povie, veď probiotiká môžem užívať také, čo si kúpim v lekárni. Môžete, samozrejme. Ale jesť tak, či tak musíte. A je aj ekonomickejšie aj ekologickejšie, jesť to, čo obsahuje probiotiká, ako jesť bez probiotík a kupovať si ich v kapsliach. Nevravím, že si ich nemáte dávať. No, myslím si, že, ak sú probiotiká v strave pravidelne prítomné v nejakej forme, má to lepší efekt a je to hlavne pestrejšie spektrum probiotických kultúr, ako to, čo si kúpite.
Probiotické kultúry sú obsiahnuté napríklad v našej kyslej kapuste a v akejkoľvek inej kvasenej zelenine. Čiže aj v kórejskom kimči, aj v domácich kvasených uhorkách, či domácej kvasenej cvikle. Taktiež sú probiotické kultúry v syroch z nepasterizovaného mlieka. V bryndzi, ale aj v žinčici (aj keď tá je z prevarenej srvátky, probiotiká tam sú). A tiež vo všakovakých dlho zrejúcich syroch, ktoré neprešli pasterizáciou. Máme také už aj slovenské syry, dokonca viac druhov, aj ovčie, aj kravské, 3-, 6-, 9-, 12-mesačné.
V iných krajinách sú priekopníkmi syrov z nepasterizovaného mlieka samozrejme Francúzi, tam je týchto syrov na stovky druhov, zo všetkých mliek – kravské, ovčie, kozie. Švajčiari majú nepasterizovaný Gruyere, Taliani tiež majú dlho zrejúcich syrov z nepasterizovaného mlieka pomerne veľa.
Jediné, čo potrebujete, pohľadať túto informáciu na etikete – vyrobené z nepasterizovaného mlieka. A, čo je úžasné a, čo mám odskúšané na sebe. Ako alergička na bielkovinu kravského mlieka, nemôžem žiadne mliečne výrobky. ALE! Dlhodobo mám na sebe odskúšané, že syry z nepasterizovaného mlieka mi z času na čas nerobia žiadne problémy a som presvedčená, že mi dokonca prospievajú. Prečo mi nerobia zle? No, lebo tie baktérie, čo v tom syre sú, natrávia mliečne bielkoviny a teda sú tieto syry omnoho ľahšie stráviteľné pre kohokoľvek.
Ďalším zdrojom probiotík sú aj všetky druhy kváskového pečiva a napríklad aj med.
Niekto si možno povie, veď probiotiká môžem užívať také, čo si kúpim v lekárni. Môžete, samozrejme. Ale jesť tak, či tak musíte. A je aj ekonomickejšie aj ekologickejšie, jesť to, čo obsahuje probiotiká, ako jesť bez probiotík a kupovať si ich v kapsliach. Nevravím, že si ich nemáte dávať. No, myslím si, že, ak sú probiotiká v strave pravidelne prítomné v nejakej forme, má to lepší efekt a je to hlavne pestrejšie spektrum probiotických kultúr, ako to, čo si kúpite.
Probiotické kultúry sú obsiahnuté napríklad v našej kyslej kapuste a v akejkoľvek inej kvasenej zelenine. Čiže aj v kórejskom kimči, aj v domácich kvasených uhorkách, či domácej kvasenej cvikle. Taktiež sú probiotické kultúry v syroch z nepasterizovaného mlieka. V bryndzi, ale aj v žinčici (aj keď tá je z prevarenej srvátky, probiotiká tam sú). A tiež vo všakovakých dlho zrejúcich syroch, ktoré neprešli pasterizáciou. Máme také už aj slovenské syry, dokonca viac druhov, aj ovčie, aj kravské, 3-, 6-, 9-, 12-mesačné.
V iných krajinách sú priekopníkmi syrov z nepasterizovaného mlieka samozrejme Francúzi, tam je týchto syrov na stovky druhov, zo všetkých mliek – kravské, ovčie, kozie. Švajčiari majú nepasterizovaný Gruyere, Taliani tiež majú dlho zrejúcich syrov z nepasterizovaného mlieka pomerne veľa.
Jediné, čo potrebujete, pohľadať túto informáciu na etikete – vyrobené z nepasterizovaného mlieka. A, čo je úžasné a, čo mám odskúšané na sebe. Ako alergička na bielkovinu kravského mlieka, nemôžem žiadne mliečne výrobky. ALE! Dlhodobo mám na sebe odskúšané, že syry z nepasterizovaného mlieka mi z času na čas nerobia žiadne problémy a som presvedčená, že mi dokonca prospievajú. Prečo mi nerobia zle? No, lebo tie baktérie, čo v tom syre sú, natrávia mliečne bielkoviny a teda sú tieto syry omnoho ľahšie stráviteľné pre kohokoľvek.
Ďalším zdrojom probiotík sú aj všetky druhy kváskového pečiva a napríklad aj med.
Zdroj: unsplash.com
Zdrojov prebiotík je nespočetne viac. Prebiotiká sú papanica pre mikrobióm. Sú to pre nás nestráviteľné zvyšky potravy, na ktorých si pochutia naše črevné baktérie. Takže ide hlavne o potraviny bohaté na vlákninu, ale aj potraviny z obsahom betaglukánov. Takýmito sú v našich končinách všetky strukoviny, celozrnné obilniny, zelenina a ovocie vo všeobecnosti.
Úplnou bombou je napríklad ovos. Ten vplýva na náš mikrobióm zvnútra, ak ho zjeme, ale aj zvonka, ak sa v ňom kúpeme. Už dlhšiu dobu sa ekzematikom odporúčajú ovsené kúpele. A domnievam sa, že nejde o nič iné, ako o to, že mikrobióm žijúci na pokožke, si v kúpeli s mikročiastočkami ovsa po troške pochrumkáva na betaglukánoch z ovsa, tým sa posilňuje a tým sa posilňuje aj kožný kryt a zmierňuje sa zápal na pokožke. Preto vravím, vráťme sa k tradíciám a varme si ovsenú kašu aspoň raz do týždňa na raňajky, či večeru. A náš mikrobiómik sa nám poďakuje.
Úplnou bombou je napríklad ovos. Ten vplýva na náš mikrobióm zvnútra, ak ho zjeme, ale aj zvonka, ak sa v ňom kúpeme. Už dlhšiu dobu sa ekzematikom odporúčajú ovsené kúpele. A domnievam sa, že nejde o nič iné, ako o to, že mikrobióm žijúci na pokožke, si v kúpeli s mikročiastočkami ovsa po troške pochrumkáva na betaglukánoch z ovsa, tým sa posilňuje a tým sa posilňuje aj kožný kryt a zmierňuje sa zápal na pokožke. Preto vravím, vráťme sa k tradíciám a varme si ovsenú kašu aspoň raz do týždňa na raňajky, či večeru. A náš mikrobiómik sa nám poďakuje.
Zdroj: unsplash.com
Aby som však neopomenula ďalších mikrobiómových protagonistov, ktorí obsahujú betaglukány. Jedná sa zväčša o rôzne huby, najznámejšia je hliva ustricová, ale aj ďalšie ázijské huby ako lindzhi, či shitake obsahujú tieto mňamky pre mikrobióm. Juhoamerický topinambur je tiež zdrojom prebiotík, tiež sa zaň považuje cesnak, pór, či čakankový koreň.
Ďalšími potravinami, ktoré podporujú mikrobióm sú všetky druhy orechov a semien. Je to pre ich obsah nenasýtených mastných kyselín, ktoré majú tiež, nevedno akým mechanizmom vplyv na mikrobióm a tým aj na zápalové procesy v tele. Sú to jednoducho všetko protizápalové potraviny. Vrátane našich vlašských orechov, ľanových, či konopných semiačok.
Tak hor sa do toho. Saďme, žnime a jedzme naše tradičné plodiny a budeme zdraví ako rybičky!
Ďalšími potravinami, ktoré podporujú mikrobióm sú všetky druhy orechov a semien. Je to pre ich obsah nenasýtených mastných kyselín, ktoré majú tiež, nevedno akým mechanizmom vplyv na mikrobióm a tým aj na zápalové procesy v tele. Sú to jednoducho všetko protizápalové potraviny. Vrátane našich vlašských orechov, ľanových, či konopných semiačok.
Tak hor sa do toho. Saďme, žnime a jedzme naše tradičné plodiny a budeme zdraví ako rybičky!