Rada by som tento článok napísala ako ódu na les. Neviem, či už také dielo jestvuje v hudobnej, písomnej, či inej forme. Predpokladám, že musí, veď akoby to bolo, keby zatiaľ nikto neospieval LES. Tak budem niekoľká v poradí, no momentálne cítim takú potrebu.
Poďakovať sa lesu za jeho zeleň. Ktorou nás nabíja od jari do jesene. Lebo zelená je farba upokojujúca, harmonizujúca a navodzuje dobrú náladu. Zelená Vás dobije energiou, zelená Vám rozžiari tvár, zelená Vás rozdýcha a naplní Vás životom.
Poďakovať sa lesu za jeho ticho. Resp. za jeho lesný zvuk. Za zvuk šumiacich listov, za zvuk dažďových kvapiek, ktoré padajú na listy, za zvuk vtákov, ktoré spievajú v korunách stromov, za zvuk vŕzgajúcej kôry kmeňov ohýbaných vo vetre, za zvuk tečúceho potoka, za zvuk bzučiaceho hmyzu, za symfóniu ďatlov liečiteľov stromov a za všetky ďalšie zvuky, ktoré spolu blahodárne pôsobia na našu dušu, lebo tvoria to harmonické zvučné ticho ☺
Poďakovať sa lesu za samotu, ktorú v ňom môžeme nájsť, ak ju potrebujeme.
Poďakovať sa lesu za všetok život, ktorý v ňom vzniká a naše deti ho vedia tak prirodzene pozorovať a zaznamenať a upozorniť nás naň. Za krtkove kôpky, za mravčeky na spadnutom strome, za klíčiace žalude a bukvice, za stonožky, bystrušky a roháče.
Poďakovať sa lesu za nekonečné množstvo preliezok, skokanských mostíkov, lezeckých stien a kladín, ktoré nikdy nie sú rovnaké, stále sa menia, pribúdajú, menia svoju polohu a náročnosť.
Poďakovať sa lesu za jesennú farebnosť, žiarivosť a daždivú vlhkosť. Za wellness pre naše dýchacie cesty.
Poďakovať sa lesu za to, že nám lieči telo aj ducha, celého nášho človeka, celé naše ja.
Poďakovať sa lesu za jeho zeleň. Ktorou nás nabíja od jari do jesene. Lebo zelená je farba upokojujúca, harmonizujúca a navodzuje dobrú náladu. Zelená Vás dobije energiou, zelená Vám rozžiari tvár, zelená Vás rozdýcha a naplní Vás životom.
Poďakovať sa lesu za jeho ticho. Resp. za jeho lesný zvuk. Za zvuk šumiacich listov, za zvuk dažďových kvapiek, ktoré padajú na listy, za zvuk vtákov, ktoré spievajú v korunách stromov, za zvuk vŕzgajúcej kôry kmeňov ohýbaných vo vetre, za zvuk tečúceho potoka, za zvuk bzučiaceho hmyzu, za symfóniu ďatlov liečiteľov stromov a za všetky ďalšie zvuky, ktoré spolu blahodárne pôsobia na našu dušu, lebo tvoria to harmonické zvučné ticho ☺
Poďakovať sa lesu za samotu, ktorú v ňom môžeme nájsť, ak ju potrebujeme.
Poďakovať sa lesu za všetok život, ktorý v ňom vzniká a naše deti ho vedia tak prirodzene pozorovať a zaznamenať a upozorniť nás naň. Za krtkove kôpky, za mravčeky na spadnutom strome, za klíčiace žalude a bukvice, za stonožky, bystrušky a roháče.
Poďakovať sa lesu za nekonečné množstvo preliezok, skokanských mostíkov, lezeckých stien a kladín, ktoré nikdy nie sú rovnaké, stále sa menia, pribúdajú, menia svoju polohu a náročnosť.
Poďakovať sa lesu za jesennú farebnosť, žiarivosť a daždivú vlhkosť. Za wellness pre naše dýchacie cesty.
Poďakovať sa lesu za to, že nám lieči telo aj ducha, celého nášho človeka, celé naše ja.
Zdroj: unsplash.com
Poďme teda do lesa. Tak často, ako sa len dá.
Poďme do lesa s deťmi. Oni sa zastavia pri prvej halúzke, či konáriku, ktorým budú môcť čmárať do hliny, či blata. Budú zbierať kamienky a pozorovať chrobáčikov. A vyberú tú najlepšiu cestu. Okolo hovniválikov a mravčekov, preskakujúc pníky, zbierajúc pestrofarebné listy a s údivom pozorujúc veveričku.
Ukážu nám to, čo si my nevšimneme, stíchnu, aby počuli zvuky lesa a budú sa šťastné usmievať a ukazovať nám poklady, ktoré po ceste našli.
Naučíme ich objímať stromy a ovoniavať ich kôru, šplhať sa po konároch a preskakovať bystrinky a možno sa aj najeme, ak bude leto a pritrafia sa nám po ceste dáke maliny, černice či lesné jahôdky.
Poďme do lesa, ktorý máme kúsok od domu a nedávajme si cieľ. Nechajme deti, nech si povedia, koľko chcú objavovať, ako ďaleko, či vysoko pochodovať. Oni sa naladia na les, a potom pôjdu tak ďaleko, že sa budete čudovať. Stačí, ak ich bude trojo, či viac.
Budú si užívať lesnú slobodu a Vy si ju budete tým pádom môcť užiť tiež.
Slobodu, ľahkosť, bezstarostnosť a čistú energiu lesa.
Poďme do lesa s deťmi. Oni sa zastavia pri prvej halúzke, či konáriku, ktorým budú môcť čmárať do hliny, či blata. Budú zbierať kamienky a pozorovať chrobáčikov. A vyberú tú najlepšiu cestu. Okolo hovniválikov a mravčekov, preskakujúc pníky, zbierajúc pestrofarebné listy a s údivom pozorujúc veveričku.
Ukážu nám to, čo si my nevšimneme, stíchnu, aby počuli zvuky lesa a budú sa šťastné usmievať a ukazovať nám poklady, ktoré po ceste našli.
Naučíme ich objímať stromy a ovoniavať ich kôru, šplhať sa po konároch a preskakovať bystrinky a možno sa aj najeme, ak bude leto a pritrafia sa nám po ceste dáke maliny, černice či lesné jahôdky.
Poďme do lesa, ktorý máme kúsok od domu a nedávajme si cieľ. Nechajme deti, nech si povedia, koľko chcú objavovať, ako ďaleko, či vysoko pochodovať. Oni sa naladia na les, a potom pôjdu tak ďaleko, že sa budete čudovať. Stačí, ak ich bude trojo, či viac.
Budú si užívať lesnú slobodu a Vy si ju budete tým pádom môcť užiť tiež.
Slobodu, ľahkosť, bezstarostnosť a čistú energiu lesa.
