Celiakia je geneticky podmienené autoimunitné ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v detskom alebo dospelom veku. Autoimunitný proces teda, boj tela s vlastnými bunkami, spúšťa lepok (gliadín) obsiahnutý v prijímanej potrave. Lepok obsahujú predovšetkým obilniny pšenica, raž a jačmeň, avšak aj ovos obsahuje proteíny, ktoré sú veľmi podobné lepku a môže vyvolať rovnakú reakciu.
Zdroj: unsplash.com
Ochorenie sa najčastejšie spustí v troch obdobiach života. V malom detskom veku, škôlkárskom, v neskoršom detskom veku, resp. v období nástupu puberty, a potom v piatej dekáde života. Čím je osoba staršia v čase diagnózy, tým menej špecifické zvyknú byť príznaky ochorenia.
U malých detí sú najčastejšie typické príznaky z tráviaceho traktu. Nafúknuté bruško, bolesti brucha, hnačkovité páchnuce stolice. Všetky tieto znaky súvisia so zápalom v oblasti dvanástorníka, kde vznikajú vredy sliznice a tie sú bolestivé. Bolesť prichádza približne dve hodinky po jedle. Keďže sa autoimunitným procesom ničia črevné klky, ktoré slúžia na vstrebávanie všetkých živín, tieto deti nepriberajú, resp. chudnú, môžu byť chudokrvné, z nedostatku minerálov môžu trpieť svalovými kŕčmi, či zmenami nálad. A zmeny stolice súvisia s tým, že to, čo sa nevstrebe v tenkom čreve postupuje do hrubého čreva, tam tieto látky natrávia baktérie hrubého čreva a tým vznikajú plyny, nafukovanie brucha a tiež kyslastý zápach stolice, či zmeny jej konzistencie a spenenosť.
U väčších detí už bývajú príznaky menej typické. Častokrát zaznamenáme spomalenie rastu, neskorý nástup puberty, náladové zmeny, nesústredenosť, chudokrvnosť, ktorá nereaguje na liečbu železom, padanie vlasov, osteopéniu, kazivosť zubov a niekedy nemajú deti žiadne evidentné príznaky.
Prejavy u dospelých môžu byť ešte ťažším diagnostickým orieškom, pretože častokrát vyzerajú ako problém z úplne iného súdka. Neplodnosť u žien, opakované potraty, či predčasná menopauza. Únava, či depresívne ladenie. Zápcha. Osteoporóza. Bolesti hlavy. Časté afty v dutine ústnej. Kožné prejavy.
Ak na základe menovaných symptómov ošetrujúci lekár vysloví podozrenie na celiakiu, diagnostika je pomerne jednoduchá. Prvým krokom je odber krvi, z ktorej vieme zistiť chudokrvnosť, zmeny minerálov a hlavne stanovujeme protilátky proti tkanivovej transglutamináze a endomýziu. Ak sú tieto pozitívne, ďalším krokom môže byť genetické vyšetrenie na prítomnosť aliel spojených s celiakiou alebo je pacient odoslaný na gastrofibroskopické vyšetrenie, pri ktorom sa odoberú vzorky črevnej sliznice. Tie sa následne vyšetrenia mikroskopom, či sú v nich zjavné známky vyhladenia klkov tenkého čreva. U detí je v súčasnosti preferované vyšetrenie genetické, ak boli protilátky zvýšené v dostatočnej miere. Vtedy je možné stanoviť diagnózu aj bez bioptického vyšetrenia. U dospelých pacientov sa robí gastrofibroskopické vyšetrenie takmer vždy.
Keď následne pacient dostane verdikt s názvom celiakia, jeho jedinou a celoživotnou liečbou je bezlepková diéta. V pomerne veľkom množstve prípadov je z úvodu potrebná aj bezlaktózová diéta, pretože chýbajúce klky čreva netvoria laktázu. Enzým, ktorý štiepi laktózu – mliečny cukor. Avšak po 2-3 mesiacoch diéty sa črevné klky zregenerujú a tvorba laktázy sa obnoví.
Síce je bezlepková diéta celoživotná a mnohým ľuďom sa možno zdá náročná, v dnešnej dobe to tak nie je. Máme dostupných toľko prirodzene bezlepkových potravín, že hladom určite neumrieme. Tiež pomáha uvedomiť si, že veľká časť sveta, žije bez pšenice a majú chutnú vyváženú stravu, ktorou sa vieme inšpirovať a tešiť sa ďalej zo života ako predtým. Akurát teraz už ako bezlepkáči.
