Infectious diseases in children – universal therapy

Už ste to možno niekde počuli, že vírusy spôsobujú väčšinu infekčných ochorení. Áno, veľkú väčšinu. Zvyšok spôsobujú prevažne baktérie a pomerne malé množstvo infekčných ochorení spôsobujú mikroskopické huby.

Vírusy a baktérie

Vírusy a baktérie spôsobujú všakovaké ochorenia, so všakovakými príznakmi, niektoré špecifiká však naznačujú, že ide o vírus a niektoré, že o baktériu. Napríklad vo väčšine prípadov náhle vzniknutej vysokej horúčky môžeme predpokladať bakteriálnu infekciu. Avšak, samozrejme, sú aj vírusy, ktoré spôsobujú vysoké horúčky – najznámejšie a najčastejšie u detí sú šiesta detská choroba, ovčie kiahne a herpetická stomatitída. Ale väčšina vírusových ochorení prebieha bez teploty alebo len s mierne zvýšenou teplotou. Potom existujú choroby, ktoré majú veľmi špecifický klinický obraz – to znamená, ako vyzerá pacient, keď je chorý. Najznámejšie sú asi ovčie kiahne. Majú špecifickú vyrážku, všetkým známy niekoľkotýždňový priebeh a v princípe aj liečbu. Ďalším pomerne jednoznačne sa prejavujúcim ochorením je angína. Má veľmi ukážkový nález na krčných mandliach popri vysokých teplotách. Jednoducho, pozriete sa dieťaťu do hrdla a hneď viete, že potrebuje penicilín. Alebo choroba ruky-nohy-ústa. Tá sa prejavuje vyrážkami na rukách, nohách a ústach. Prekvapivo. Takže existujú viaceré choroby, kde vieme s veľkou pravdepodobnosťou určiť, o ktorého pôvodcu sa jedná. No veľmi často majú deti len nešpecifické príznaky a my nevieme isto, či ide o baktériu, či vírus. Prečo je však dôležité ich odlíšiť? Kvôli liečbe.

Zdroj: raisingchildren.net.au

Ako bojovať s infekčnými ochoreniami

Na všetky infekčné ochorenia platia nasledovné pravidlá:

Oddych, tekutiny, vitamíny (príp. aj probiotiká), ľahká strava a symptomatická liečba. 

A pri bakteriálnej infekcii prichádza do hry ešte ďalší hráč a tým je antibiotikum. Antibiotiká sú úžasný vynález, avšak netreba nimi plytvať a hlavne ich netreba podávať vtedy, ak vieme, že ide o vírusovú infekciu. Jednak sa môže stať, že vytvoríme časom rezistenciu u niektorých baktérií a druhak narúšame črevnú flóru, ktorá je nesmierne dôležitá pre imunitný systém. Preto je veľmi vhodné pri nejasnostiach urobiť vyšetrenie CRP z prsta, ktoré nám pomôže odlíšiť bakteriálnu od vírusovej infekcie. To už je však v rukách detského lekára Vášho dieťatka. A ten taktiež rozhodne, či sú alebo nie sú potrebné antibiotiká. 

Kým sa však dostanete k lekárovi, môžete určite začať doma vitamínmi – predovšetkým C a B. Ak má Vaše dieťatko už viac ako tri roky a nedávate mu pravidelne vitamín D, v chorobe určite nasaďte aj ten. Vitamín B môžete podávať raz denne, približne 5kv. u malých detí, 10kv. povedzme u 2-3 ročných detí. Na krabičke je údaj o používaní až od 3 rokov. Neľakajte sa. Je to tak kvôli štúdiám, ktoré sa nemôžu robiť na tak malých deťoch. Ale napríklad také predčasne narodené deti dostávajú vitamíny skupiny B pravidelne už od narodenia. Takže, ak je Vaše dieťa choré, určite mu pár dní podávania vitamínu B neuškodí. Práve naopak mu môže pomôcť. Vitamín C, môžete podávať aj 3x denne a najlepšie je, ak ho nakombinujete s čerstvým ovocím na desiatu a olovrant pri deťoch, ktoré už ovocie jedia. Vždy je fajn, ak viete dodať vitamíny v prirodzenej forme. Za bežných dní to úplne stačí. Avšak v chorobe nie je na škodu navýšiť vitamín C, aby ho telo dostalo opakovane v priebehu dňa. Čo telo nepoužije, to sa vyciká.

Zdroj: Unsplash.com

Dobrá strava a veľa oddychu

Taktiež môžete v chorobe podávať probiotiká. Črevná mikroflóra je vlastne akýmsi imuno orgánom a jej sila je veľmi dôležitá. Na bohatú črevnú flóru treba dbať v bežné dni, dávať deťom v strave dostatok potravín s probiotickými kultúrami (nielen jogurty, ale aj kvasená kapusta, či iná kvasená zelenina, kváskový chlieb, dlhozrejúce syry z nepasterizovaného mlieka a iné dobroty). V chorobe je vhodné pridať probiotiká z lekárne. Dnes ich je veľa, od výmyslu sveta, takže môžete vybrať tak, aby boli pre Vaše dieťatko vhodné vekovo aj chuťovo.

Ďalšou liečbou je oddych. Ten sa niekedy nastolí sám, no niekedy je u detí takmer neuskutočniteľný. Už som si to odžila s vlastnými deťmi, takže viem, že, ak má dieťa len sopeľ, ležať určite nebude. No v rámci možností je fajn, ak viete dieťatko aspoň ušetriť preťažovania sa, príp. môžete deti nechať doma s ockom a ten si s nimi rád poležká a počíta knižky.

Dostatok tekutín je nevyhnutný a to nielen pri nejakých hnačkách, či vracaní. Tekutiny sú dôležité v chorobe celkovo. Či to bude voda alebo čaj je len na Vás. U väčších detí je top čaj s medom a citrónom, úplne naj, ak vám vypijú zázvorový. 

Dôležitá je taktiež ľahká strava. Ak zaťažíte tráviaci trakt stravou, celý imunitný systém sa sústreďuje na stravu a neostáva mu sila na chorobu. Tým nechcem povedať, že dieťa nemá jesť. Ale potrebuje ľahko stráviteľné jedlo. A taktiež, ak jesť nechce, nenúťte ho. Organizmus častokrát sám vie, čo potrebuje a, čo nie. A buďte si istí, že, keď sa dieťatku polepší, vypýta si jesť samo. Zásoby určite má na pár dní. Keď chvíľu nebude jesť, nebude to koniec sveta. Hlavne, nech pije. Aj preto sú úžasné polievky, či už vývary alebo akékoľvek zeleninové mixované. Sú teplé, tekuté a výživné. 

K všeobecným pravidlám liečby infekčných ochorení ešte môžeme pridať aj časté vetranie, pri dýchacích ťažkostiach zvlhčovanie vzduchu, príp. zvýšená poloha v ľahu. Nabudúce si viac povieme aj o jednotlivých prejavoch choroby. 

Prečítajte si

Ouch, that hurts!

To drink or not to drink

Antioxidants in the diet

Celiac disease

Food contraptions