Fotka našej lekárky doki Elenky

Elenka Lopes Rua

Vaša Doki

Ako sa zo mňa stal pediater

Moje štúdium som započala na 1. lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Teraz po mnohých rokoch som rada, že to bolo práve tam. Mnohokrát mi v práci pomohli drobné detaily, ktoré študent nenájde v knihách. Postupne som ich vstrebala od mnohých šikovných lekárov, keďže som mala možnosť učiť sa aj od tých, ktorí sú momentálne influencermi v československej pediatrii.

Pracovať som začala na Detskom oddelení v NsP v Dunajskej Strede. Zaoberali sme sa bežnými infekciami dýchacích ciest, tráviacej sústavy a močových ciest, neprospievaním, liečbou bolesti. Na jednotke intenzívnej starostlivosti sme liečili a monitorovali pacientov so záchvatovými stavmi, závažnejšou dýchavičnosťou, anafylaxiou, intoxikáciou. Behali sme k pôrodom, starali sme sa o bábätká od prvého dychu. Riešili sme i závažnejšie stavy: asfyktických novorodencov, novorodencov so sťaženou adaptáciou, neprospievaním, so skorými postnatálnymi infekciami a vrodenými vývojovými chybami.

Dunajská Streda je rázovitý kraj. Často sme sa okrem liečenia zaoberali aj sociálnym zázemím detí, v spolupráci s Úradom sociálnych vecí a rodiny. Stretli sme náročných i jednoduchých ľudí. Učili sme sa získavať ich na spoluprácu, pestovať dôveru. Mnohokrát sami riešili základné potreby, čo sa samozrejme odzrkadlilo i na zdravotnom stave detí.

V dobe mojich začiatkov výborne fungovala spolupráca oddelenia s laboratóriami. Výhodné bolo antigénové testovanie rôznych viróz v areáli nemocnice. Často sme mali diagnózu už v deň prijatia a mohli sme predchádzať napríklad nadužívaniu antibiotík.

V Dunajskej Strede som sa naučila tiež, že nie všetci lekári pracujú rovnako. Každý máme svoje silné a slabé stránky, máme rôzne skúsenosti a preferencie. Mojou úlohou je rozoznať, kto mi poskytuje užitočné informácie a kto rozpráva len preto, aby niečo povedal. Informácií je veľa: stará medicína založená na skúsenostiach, nová medicína založená na dôkazoch, alternatívna medicína, google… Najvyšší čas ich začať trochu triediť.  Toľko a ešte oveľa viac poznania mi dalo Detské oddelenie v Dunajskej Strede.

Keď som zatúžila vidieť viac, prijala som školské miesto na 2. detskej klinike LF UK a DFNsP v Bratislave. V Dunajskej Strede síce práce nebolo málo, ale v porovnaní s tým bolo na klinike celkom rušno. V rajóne nebola takmer žiadna logistika, väčšina špecialistov mohlo vyšetrovať deti až po prepustení. Na klinike pacienti svišťali medzi rôznymi diagnostickými a terapeutickými oddeleniami. Okrem bežnej lekárskej práce (vizity, príjmy, diagnostika, terapia, prepustenie) bolo mojou úlohou sledovať, či sú v pravej chvíli na pravom mieste, s čím súviselo i množstvo dokumentácie a telefonátov.

Práca na klinike každopádne človeka dosť posunie. Videla som množstvo zvláštnych a vzácnych prípadov, ako koncové pracovisko sme riešili závažné stavy, diagnostické oriešky, prešetrovali a preliečovali sme deti s chronickými ochoreniami. Naučila som sa viesť dokumentáciu zrozumiteľne, aby mohol mojich pacientov hocikto prevziať do starostlivosti a porozumel mojim zámerom. Spoznala som nové diagnózy, ich laboratórne a klinické nálezy, ich dennodenné problémy či zvláštne komplikácie. A najmä, spoznala som mnoho šikovných lekárov a špecialistov, vrátane našej DOKi Katky.

V rámci predatestačnej prípravy som stážovala aj na iných oddeleniach (Infekčné oddelenie, Oddelenie patologických novorodencov, očná a neurologická ambulancia, Oddelenie biochémie). Neskôr som mala možnosť pracovať na ambulancii všeobecného pediatra s MUDr. Krajčírovou.

Som hrdou mamou dvoch prekrásnych princezien. Vďaka nim som pochopila mnoho okolností, ktoré lekár bežne neberie do úvahy. Deti nezaujímajú hodinky. Nechápu, prečo by mali jesť nejaké odporné lieky. Nezostanú v posteli len preto, že mama chce. Keď sú choré, nejedia a nepijú. Hnevajú sa. Častokrát nie je celkom jasné, prečo nespolupracujú. Niekedy len vymýšľajú, inokedy sa boja alebo ich niečo bolí.

Ak chceme pediatriu prispôsobiť deťom, musí byť hravá a kreatívna. Vedieť vyjednávať, niekde byť prísnejší, niekde zase upustiť od niektorých požiadaviek.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo vznikol projekt OKiDOKi. Aby pomohol prepojiť lekárske znalosti a materské skúsenosti s každodenným životom rodiny.